Stopy vinárskych tradícií

... sú roztrúsené do celého kalendárneho roka – jedny získavajú na obľube, iné
tíško padajú do zabudnutia ... vždy o tom rozhodujú ľudia... alebo neúprosný čas? 



Svätý Urban – legenda hovorí, že bol pápežom v rokoch 222 – 230 n.l. a že sa pred svojimi prenasledovateľmi ukryl vo vinohrade. Stal sa patrónom vinohradníkov, ktorí si zakladali bratstvá pod jeho ochranou. V chotároch mnohých obcí na západnom Slovensku sa dala vidieť jeho socha uprostred alebo na okraji vinohradov. Vravievalo sa, že po 25. máji, teda po Urbanovi, sa už nebolo treba obávať mrazov. Ak sa tak stalo, vraj vinohradníci neraz v hneve zhodili sochu sv. Urbana.

V tomto smere má aj Rača jednu povesť. Vyrozprávala ju autorom monografie o Rači z roku 1989 pani Barbora Lednárová. Vraj bol jeden vinohradník a súčasne poľovník, ktorý sa kvôli svojim zmrznutým viniciam tak rozhneval, že sa sekerou zahnal na sochu sv. Urbana a odrazil jej ruku. Na najbližšej poľovačke sa mu však stala nehoda. Postrelili ho do pravej ruky, tej, ktorú zodvihol proti soche vinohradníckeho patróna tak, že o ňu prišiel.

V račianskom Kostole sv. Filipa a Jakuba nájdeme aj dnes sochu sv. Urbana. Do roku 1901 bola spolu so sochou sv. Izidora, patróna roľníkov, súčasťou hlavného oltára.

Od uvedeného roku im patrilo miesto v bočných výklenkoch tohto oltára. V súčasnosti sa nachádzajú v lodi kostola na pravej bočnej stene.

A bolo ešte jedno miesto, zasvätené pamiatke patróna vinohradníkov. Dokonca k nemu chodievala práve 25. mája procesia račianskych veriacich. To miesto treba hľadať nad Krasňanmi v Špígloch a zmieňuje sa o ňom vo svojej knihe o Rači aj pán Ľ. Havlovič. Je to Božia muka, ktorá, žiaľ, už dlhé roky chátra pod neúprosnými vplyvmi počasia, ale aj pre ľudský nezáujem. V roku 1993 dal Ing. L. Pajdlhauser, CSc., vtedajší račiansky starosta, osadiť pod prázdny výklenok, kde bola voľakedy soška sv. Urbana, bronzovú tabuľku s nápisom: „Sv. Urban, oroduj za nás“. Ale ani po nej už nieto stopy.

V sobotňajšom rozhlasovom vysielaní som si vypočula zaujímavú reláciu o vinárskych tradíciách nášho kraja. Spomínali sa najznámejšie vína z Modry, Pezinka, Jura a pochopiteľne padli slová chvály aj na našu, račiansku Frankovku. Vravelo sa o podujatiach, ktorými sa zviditelňujú kvalitné vína, patriace do Malokarpatskej vínnej cesty. Veď k nim patrí aj tradícia Sv. Urbana.

A mňa pri počúvaní onej relácie opäť prepadla otázka – prečo je Božia muka sv. Urbana v chotári našej Rače taká opustená? Veď je pamiatkou jednej aj račianskej tradície. Patrí ku koloritu našej lokality. Má jej dávnymi zakladateľmi prisúdené pekné a viditeľné miesto... lenže situácia je už veľmi kritická, čoskoro budú z celej stavby iba ruiny...

Nebude to škoda? Nebude to aj hanba? Veď vinárska tradícia Rače by mohla mať aj takýto artefakt.


Fotografie z archívu pána Ľudovíta Havloviča, s jeho súhlasom.