Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

28.5.12
2
V Račianskej izbe ponúkame širší dokumentačný materiál o pani Edite Gruberovej.

Kto by nepoznal ľudovú rozprávku O troch grošoch? Jej zápis Pavlom Dobšinským alebo prebásnenú verziu od Milana Rúfusa. Hlboké ľudské posolstvo v nej o potrebnom prepojení medzi generáciami – dedo – otec – syn. Ako by malo fungovať v rodinných zväzkoch, lebo aj syn sa raz stáva otcom a neskôr dedom...
Mňa však v tejto súvislosti napadá aj zovšeobecnenie daného motívu. Nedá sa idea rozprávky hľadať aj vo vzťahu k trojjedinnosti zložiek času: minulosť – prítomnosť – budúcnosť? Veď aj medzi nimi cítime, vidíme, akceptujeme vnútorné prepojenie. Platí pre každého z nás, aj keby sme o ňom nechceli nič vedieť, nič počuť, a platí aj v širšom kontexte, dokonca aj v tom najširšom – ľudstvo a jeho civilizačné, ale aj ekologické zázemie... Môžeme uvádzať ďalšie príklady a argumenty – konečná premisa by bola rovnaká.
           

            Pamäť – stanú sa situácie, na ktoré by sme chceli čím skôr zabudnúť. Ale prichádzajú aj také, ktoré by sme si chceli nielen pamätať do najmenších podrobností, ale ich aj zažiť ešte a ešte raz, nanovo. Jedny aj druhé sa nám uložia v pamäti a ona – ako rozmarná  správkyňa – robí s nimi, čo len chce. Niektoré „hodí do vody“, iné nám pripomína v snoch, ďalšie deformuje do inej podoby, mnohé ponecháva v „aktuálnom zozname“ a my sa k nim môžeme vracať, kedy sa nám len zachce.
            Lenže každá pamäť má svoje hranice, obmedzenia. Preto si mnohokrát vzájomne vypomáhame, aby sme sa obohatili o poznanie iných ľudí, dokonca iných generácií, národov... Tak dostávame širší a hlbší, bohatší pohľad na svet. Vypomáhame si kolektívnou pamäťou ... je mnoho inštitúcií, ktoré nám ju rôznym spôsobom a rôznymi prostriedkami zabezpečujú ... ponúkajú.

            Jednou z nespočetných dostupných možností je aj naša račianska Pamätná izba. Čo všeličo obsahuje z bohatej skoro osemstoročnej histórie našej obce! A čo by mohla, keby sme mali väčší priestor a keby sme získali ešte viac fotografií aj predmetov, dokumentujúcich život v nej!
Niekto si povie – stačia nám veľké, celoštátne múzeá. Načo sa pechoriť s malými?! Lenže aj z pamäte často radi lovíme nie všeobecné, nie rozsiahle informácie. Skôr tie malé, podrobné, jedinečné. Alebo, kvôli presnosti pripúšťam, raz berieme jedny a inokedy druhé. Podľa momentálnej situácie, podľa konkrétneho priania, pre jedinečnosť danej chvíle.

Počas nedávnych Hodov zavítalo do našej račianskej Izby niekoľko desiatok návštevníkov. Dospelých aj detí. V zápisoch do Pamätnej knihy nám zanechali svoje poďakovania, chválu, ale aj pripomienky, čo by sme mali doplniť, rozšíriť, pripomenúť. Na jeden z podnetov už reagujeme vďaka archívu p. Ľ. Havloviča a monografii, ktorá sa po prvom svojom vydaní doslova „rozchytala“. Veď približuje životný portrét jednej našej rodáčky, divy svetového formátu:





Dovetok:

Milí naši čitatelia!

V Izbe ponúkame o pani Edite Gruberovej širší dokumentačný materiál. A možno by mohol byť obohatený aj Vaším pričinením, ak by ste nám poskytli fotografie hlavne z jej detských a školských rokov, prežitých v Rači. Tešíme sa na našu možnú spoluprácu s Vami.


2 comments:

  1. Milá pani Dobroslava,
    bolo by iste vhodné dopniť tento článok aj obrázkami z jej návštevy v Račianskej izby a vôbec v rodnej Rači po toľkých rokoch.
    Ak je to možné vopred vďaka. Ľ.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Už sa stalo v nasledujúcich príspevkoch. Možno by bolo fajn, keby nám prispeli účastníci stretnutia spolužiakov aj niekoľkými fotkami z tej časti programu p. Gruberovej, ktorú absolvovala popoludní a podvečer. Za komentár ďakujem a srdečne pozdravujem. D.L.

    OdpovedaťOdstrániť