Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

25.9.12
2
Krasňany – chcela by som vedieť, kto vymyslel a kto dal jednému z prvých sídlisk na území tzv. „veľkej Bratislavy“ tento názov.

Dal ho naozaj výstižne, lebo v Krasňanoch býva krásne. Hlavne na jar, keď rozkvitne sakurami celá Pekná cesta, alebo v jeseni, keď sa pestro vyfarbia koruny mnohých stromov po celej ploche sídliska. Pravda, stromy už zostarli a potrebovali by väčšiu opateru, prípadne dosádzanie nových drevín. Ale aj tak je celkový pohľad na sídlisko, topiace sa v zeleni, úžasný počas celého roka.

 Krasňany – v publikácii Rača od Jána Podoláka a kol. z roku 1989 sa dozvedám, že „vyrástli na pokraji Rače smerom k mestu v rokoch 1951-53. Vraj sa tu po prvý raz realizovala hromadná bytová výstavba systémom voľnej blokovej zástavby podľa jednotného typu obytného domu. Architektonicky pestrejšie bola potom budovaná ďalšia časť sídliska v priestoroch Peknej cesty, Cyprichovej a Kadnárovej ulice v rokoch 1955-1960. A v roku 1962 bolo odovzdaných do užívania ďalších 242 bytov na sídlisku Experimentálka.( str. 58 )
Na sídlisko sa prisťahovali väčšinou mladé rodiny, a to pomaly z celého Slovenska. Preto Krasňanom na dlhší čas prischol aj ľudový názov – plienková kolónia. Veľký počet maličkých Krasňančanov si vynútil výstavbu škôl aj predškolských zariadení (viď článok Krasňany a ich jubileum, uverejnený na blogu 10. júla t.r.) Riešiť sa musela aj doprava a preprava obyvateľstva. Už nestačili autobusy, a tak od roku 1965 bola až do Rače predĺžená trať električiek.

Krasňany – ich život bol spätý aj výstavbou významných podnikov – Kozmetika, Meopta, Geodézia..., neskôr s výstavbou alebo zriadením niekoľkých stredných škôl aj odborného učilišťa... pomaly, pomaličky sa rozširovala aj rozširuje obchodná sieť ... majú svoj štadión aj kúpalisko...

Sídlisko postupne prechádza rôznymi premenami - niečo z jeho života zaniká, niečo nové prichádza, mení sa aj jeho celková tvár. Našťastie si doteraz zachováva svoj pôvodný „bonus“
 - byť vzhľadným „zeleným“ sídliskom, kde je dostatok priestoru aj pre zeleň, kde sa majú deti kde hrať, seniori oddychovať, mamičky vozíkať deti v kočíkoch... kde sú strechy domov utopené v korunách vzrastlých stromov a na plochách trávnikov kvitnú púpavy a sedmokrásky.

Jubilantom – šesťdesiatnikom zvykneme blahoželať aspoň s kyticou kvetov. Keď má jubileum sídlisko, možno sa patrí zaželať mu obyvateľov, ktorí ho majú radi a zveľaďujú si ho, ale aj takú štátnu správu a poslancov, ktorí hľadia na jeho rozvoj a vedia ho aj zabezpečiť.

Teda, milé Krasňany – všetko najlepšie a dlhý život v ďalšom rozvoji a kráse!

2 comments:

  1. Dobruška, vidíš a to v tej knižočke chýba... veď to je úplne jasné, unavený pánko sa vracal z Viedne, len ho tak v koči vytriasalo, až kým zrazu, hladká cesta, lahoda jazda na nej, i pánko rečie: "Toto je ale Pekná cesta!" S radosťou sa rozhliadne na lán vinohradov i znovu rečie: "Krásne je tu, krasňanovo..."
    No, len neviem, ako sa pánko volal....:-)))
    matahari

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tak veru. Keby sme vedeli jeho meno, mal by príbeh aj svojho hrdinu. V tomto prípade vlastne autora výstižného mena. Ale možno je pravda skrytá v nejakej pre mňa zatiaľ neznámej zápisnici. Bodaj by sa jej dalo "dopátrať"!

    Milá Matahari, pozdravujem D.L.

    OdpovedaťOdstrániť