Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

31.10.12
0


Neodchádza, kto je v nás
Jeho miesto stále
pozná iba kľúčik – čas

Kdesi v priečinku,
možno v albume
v srdci ho nájdeš zas a zas

A vtedy sa svet  razom mení –
Ako v sne kráčaš pospiatky
v hrejivom spomínaní

Časom  smútok prebolí
a zostáva len  vďaka samá –
Pomyselný živý film

a cesta... cesta do neznáma...


Po cintorínoch horia stovky, tisícky drobných plamienkov. Nepokojné prsty našich spomienok, túžiace po dotyku, po odpovedi –
Vieme, že ich  môžeme nájsť iba vo vlastnom srdci. V tom, aká miera lásky nám zostala po odchode našich blízkych – tam – na druhú stranu –

Vekom pribúda rozlúčok. Ale pribúda aj spomienok – živých sviečočiek, ktoré v nás neustále horia. Obohacujú nás, robia lepšími... alebo aspoň chápavejšími?

0 comments:

Zverejnenie komentára