Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

9:33 AM
8
Ešte na nás, obyvateľov Rače aj na jej návštevníkov a turistov dýcha očité svedectvo minulých storočí. Len si ho zachovať! Nedovoliť, aby zmizlo pod novými fasádami alebo sa zošuchlo, rozrumilo ako onen vinohradnícky domček...

-         Čo píšeš? Akú úlohu – pýtam sa svojho vnuka, šiestaka. Sedí pri stole, okolo neho učebnice, zošity – školská príprava beží v plnom prúde.
-         Poznámky, z dejepisu – odpovedá a povzdychne si.
-         A čo preberáte – vyzvedám skoro s nadšením, lebo všetko školské je pre mňa ešte stále príťažlivé. Čo robiť? Profesijná deformácia funguje napriek viacerým rokom v dôchodku.
-         Neolit, babi.
-         Ale to je zaujímavá téma – a už hľadím ponad jeho plece do zošita aj roztvorenej učebnice.

Len čo vnuk dopísal poslednú vetu, putuje učebnica dejepisu do mojich rúk a on zatiaľ rieši matematické úkony so zátvorkami.
Šiestacky dejepis – začítam sa hneď do prvých strán a v duchu porovnávam, ako veľmi sa zmenila učebnica tohto predmetu za polstoročie. Nielen jej vzhľad, hlavne súbor poznatkov aj príslušná terminológia. Z mojich šiestackých čias bola učebnica dejepisu predovšetkým „najviacstránková“. S čierno-bielymi neveľkými fotografiami, za ktorými som si predstavovala veľký a vzdialený svet, dostupný len úzkemu kruhu zainteresovaných – archeológom, historikom, archivárom... Onen svet bol na „hony a tiež svetelné roky“ vzdialený od nás, žiakov, nielen vďaka odbornému štýlu textov v učebnici, ale aj výkladu nášho dejepisára. Ani raz, ani na chvíľu ho neposadil na Slovensko, tobôž na región, v ktorom som vyrastala. Ešte šťastie, že som od detstva rada čítala a čo mi v tejto oblasti nedala škola, dali mi knižky.
Vnukova súčasná učebnica dejepisu je celkom iná. Možno by som jej dopriala viac textu, ale prepojenie s regiónom a so Slovenskom v nej nechýba. Veď ak má dieťa – žiak prijať, pochopiť svet, musí najprv akceptovať sám seba, svoju rodinu, blízke okolie. „Od známeho k neznámemu“ – jednu zo základných Komenského didaktických zásad moderná pedagogika našťastie rešpektuje.

Prečo taký dlhý úvod? Prečo školský príklad?

Možno preto, že učenie, poznávanie patrí do celého života človeka. A patrí doň aj vplyv blízkeho prostredia, nech by sme sa tejto skutočnosti akokoľvek bránili. Tak ako voda obrusuje brehy potoka, v ktorom tečie, ale na druhej strane aj prispôsobuje silu svojho toku potočnému korytu, tak je to aj s nami, ľuďmi. Môžeme aktívne, hoci len do istej miery, vplývať na svoje životné, teda aj sociálne a kultúrne prostredie.
            Naším najbližším prostredím je Rača. Voľakedy rázovitá vinohradnícka obec, dnes súčasť veľkej Bratislavy. Stačí sa prejsť po jej uliciach a uličkách a máme, máte? práve tento dojem. Niekde sa nám javí naozaj ako mestská, ale má aj svoje čarovné vidiecke zákutia. Napríklad ulica Pri vinohradoch – už na nej nenájdeme dávnu Farkassianu, ale sochu sv. Floriána z r. 1721 áno. Sem-tam vidíme aj typické dlhé dvory a v nich vynovenú letnú kuchynku, z „medzúrek“ už k nám nevybehne rarach – povestná čierna kura, ale mačka možno predsa. Nenájdeme miesto, kde voľakedy stál vysoký drevený stojan na sušenie hasičských hadíc, ale Kaplnka sv. Anny z konca 17. storočia je pekná, vynovená. Nezničil ju „zub času“, hoci sa stále usiluje vylúpiť, zatratiť z mozaiky miestnej histórie ďalšie a ďalšie artefakty.
Napríklad neďaleko bývalej studne – čistiarne, po ktorej zostala ako pamiatka len povrchová betónová platňa, sa pomaly šúverí k zemi typický račišdorfský vinohradnícky domček. Chudáčik! Ešte vidno pred vchodovými dvierkami murované žudro a na streche privretý vchod do „húry“. Cez okienko, ak sa nebojíte, že vás privalí strecha, je vidieť popraskanú omietku vnútorného múru z nepálených tehál aj typické drevené hrady, držiace tak-tak priestrannú povalu (húru). Škoda domčeka. Viem si predstaviť, ako by sa v ňom alebo jemu podobnom dala zriadiť nielen pamätná izba, ale celé etnografické miestne múzeum. Ako by sa v ňom dobre zhováralo o svetlých aj ťažkých časoch starodávneho Račišdorfu.
Pravda, o histórii sa dá zhovárať na rôznych miestach. Ale pôsobenie genius loci dnes uznáva celý kultúrny svet. A vníma ho ako dôležité posolstvo pre mladé i budúce generácie občanov každej obyvateľskej lokality.

„Zub času“ – nedávno načisto rozrumil a len do historických análov odposlal našu Barónku. Už sa jej nedalo pomôcť. Našťastie sa zachránil aspoň honosný erb a nové priečelie obytného domu, nad ktorým sa vypína jeho verná kópia, v náznaku pripomína, že tam kedysi stál barokový kaštieľ priechodového typu z druhej polovice 18. storočia. V strede Rače máme ešte zopár historicky cenných budov. Ešte na nás, obyvateľov Rače aj na jej návštevníkov a turistov dýcha očité svedectvo minulých storočí. Len si ho zachovať! Nedovoliť, aby zmizlo pod novými fasádami alebo sa zošuchlo, rozrumilo ako onen vinohradnícky domček.

Máme vôbec takú možnosť?

O jednej konkrétnej vieme. A navrhujeme nielen pánu starostovi a poslaneckému zboru v našej mestskej časti, ale celej našej občianskej verejnosti prospešné riešenie. Ide o Koloničovskú kúriu, kde mal ešte nedávno svoje kancelárie Miestny úrad.



Do jej priestorov na poschodí by sa bez zbytočných stavebných zásahov dala presťahovať celá súčasná expozícia Račianskej pamätnej izby, dokonca sa ponúka reálne možnosť prebudovať ju na miestne etnografické múzeum. Malo by aj priestor na svoj depozitár, seminárnu miestnosť, tiež reprezentačný priestor na kultúrne podujatia menšieho rozsahu a umeleckú galériu. Vnútro kúrie má veľa zaujímavých architektonických prvkov, veď preto je celý objekt kvalifikovaný ako kultúrna pamiatka a je tak aj zapísaný v príslušnom zozname mesta Bratislavy pod ev. č. 697.



Kúria má naviac priestranný dvor a nad ním neveľký záhradný priestor – po renovácii by iste priťahovali domácich aj cudzích na príjemné posedenie v letnej cukrárni, kaviarničke aj čitárni. A čo pivnice kúrie? Veď sme vinárska „obec“!



 „To nejde! Len sa pozrite na strechu kúrie! Viete, čo by stála peňazí?!“
Áno, to sú závažné argumenty. Ale pridajme k nim aj tieto :

  1. História vinárskej obce Račišdorf, siahajúca až do 13. storočia (a možno aj skôr) je nesmierne bohatá a rôznorodá. Má ju pohltiť „zub času“?!
  2. Súčasnosť MČ Bratislava – Rača, do ktorej patrí aj Rendez = Východná stanica a sídlisko Krasňany svedčí o zaujímavom a netypickom pretváraní vinárskej obce na prímestskú štvrť moderného slovenského veľkomesta. Nemali by sme ju zmapovať a zdokumentovať?
  3. MČ Bratislava – Rača potrebuje oživiť priestor svojho centra. Vdýchnuť mu plnokrvný život aj ponuku miest a možností na voľnočasové aktivity, relax a víkendový oddych.
  4. Tradícia výborných račianskych vín, potvrdená storočiami, si zasluhuje dôstojnú reprezentáciu aj na domácej pôde skvalitnením podmienok ponuky, jej celoročnej prezentácie.
  5. O zachovaní historických budov aj čas, jeho „neľútostné zubiská“. Na druhej strane však aj ochota kompetentných neodkladať problém, začať ho systémovo riešiť.

 Fotografie: Ľudovít Havlovič

8 comments:

  1. Veď to -systemovo riešiť ,nezdá sa že by bola samospráva v Rači
    v tomto vzorová . Je to veľmi pekný nápad.Konečne kúria neni v takom technicky -zlom stave.Všetko sa dá a čo ak by prispeli k vytvoreniu múzea obce aj spoločnosti ,ktoré najviac prehustenou výstavbou menia tvár kedysi malebnej prímestkej obce a ničia krásnu okolitu prírodu. Budovať sa dá postupne . Držím palce a skúsim v niečom pomôcť . Pre takúto peknú myšlienku je prioritou získať širšiu podporu .

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Súhlasím s tou expozíciou račianskych tradícií pod jednu strechu.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. A naco sa potom rekonstruoval Nemecky kulturny dom?
    Ze by potreboval starosta a poslanci preinvestovat zopar milionov. Ked Raca nevie vyuzit a naplnit kulturak, tak naco ma investovat dalsie miliony do rekonstrukcie dalsej barabizne?

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Barabizňa?
    Kuriózny a verím že ojedinelý názor (dúfam že nie) obyvateľa Rače...

    Koloničova kúria je popri farskom kostole na Hornom konci najstaršia zachovaná historická budova, o ktorej sú záznamy už z 15. storočia. V súčasnosti je evidovaná pod číslom 697 ako kultúrna pamiatka a na starostlivosť o ňu sa vzťahuje Zákon o kultúrnych pamiatkach. - č. 22/1958 Zb.

    Umiestnenie Račianskeho múzea s galériou do priestorov Koloničovej kúrie nevyžaduje prakticky žiadne náklady a už vôbec nie v komente spomínané „ďalšie milióny“. Viac informácií je v článku

    http://www.racan.sk/2012/10/racianske-muzeum-s-galeriou.html

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Barabizňa? - čas a neodborné zásahy do architektúry usadlosti iste narobili svoje, ale aj tak by sa oplatilo vážiť slová pri hodnotení niečoho, čo nepoznáme alebo poznáme len veľmi málo. Nemecký kultúrny dom? - je dobre, že ho máme a že sa využíva jeho sála. Bude dobré, ak sa jedného dňa začne jeho používanie naplno. Avšak to musí jeho rekonštrukcia ešte pokračovať, ale aj po jej dokončení sa tam priestory na múzeum nenájdu. Skôr klubové miestnosti, zázemie pre kultúrne podujatia a pod. Nie je typickým "kulturákom" a v konečnom dôsledku - nezaslúži si Rača a jej obyvatelia viac priestoru na rozvoj svojho kultúrneho života v širokom zmysle slova? D.Luknárová

    OdpovedaťOdstrániť
  6. V Rači za šesť vojnových rokov 1939-1945 postavil objekt na Detvianskej "Hasičský sklad a zbrojnica" v roku 193*9, kde pôvodne v suteréne bol uvažovaný aj verejný kúpeľ. Ďalší objekt bol "Katolícky kultúrny dom Andreja Hlinku "s.r.o. býv kino. Bol zakúpený celý pozemok od stkára Sprizla, na ktorom dnes stojí aj býv.JRD kanc. a RAČAN.Bola urobená prestavba potokov z Knížkovej doliny a z Kopaníc, ktoré tečú spoločne pod cestou na Detvianskej ul.Ako vyzerala táto ulica predtým, treba si pozrieť fotografie z pred tejto prestavby.Vo februári 1939 bolo založené družstvo s.r.o. a v septembri 1941 sa už premietal prvý fim v býv.kine, a bola vdláždená celá nová ulica,terajšia Detvianska.
    V roku 1942 nemecká menšina založila družstvo, postavili Nem. kult. dom a kolóniu RD jednotného typu na terjšej ul.Barónka a Hybešova.
    Ako využívame toto dedičstvo našich otcov ? A kto ?

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Bolo by zaujívavé vedieť, čo s týmto objektom zamýšla terajšie vedenie našej MČ Rača. Ako sa teraz tento objekt využíva? Čaká sa na zdevastovanie a potom ho niekto zase lacno dostane? Doteraz boli odprezentované len štúdie na objekty: "Amfiteáter Knížkova dolina" 2x,(hoci nemáme na opravu zhoreného) a štúdia na "Obecnú záhradu". Na opravu škôl sme si museli zobrať úver. Hoci platí : "Ak nejde gazda na strechu, ide strecha na gazdu".Tie objekty neschátrali zo dňa na deň, ani za jeden rok.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Trakt Koloničovej kúrie, do ktorého navrhujeme umiestniť Račianske múzeum s galériou, mestská časť už druhý rok nevyužíva. Vedenie MČ Rača 9. okt. 2012 na interpeláciu poslanca Drotována odpovedalo, že uvažuje o dvoch možnostiach využitia kúrie:

    1. na klubovú činnosť, Račianske múzeum príp. presťahovanie knižnice
    2. dlhodobý nájom s možnosťou investovania do rekonštrukcie budovy

    Verím, že sa MČ rozhodne pre prvú možnosť a v rámci nej pre Račianske múzeum. Dlhodobým nájmom máme na 25 rokov „zneprístupnený“ už Katolícky kultúrny dom (kino Nádej). Ak rovnako naložíme aj s Koloničovou kúriou, v centre Rače nebude mať mestská časť žiadny priestor súci pre kultúrne ustanovizne.

    OdpovedaťOdstrániť