Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

2:28 AM
3

Keď vonia máj

Veje vetrík májový,
nesie pozdrav voňavý –
bazy, ruží, agátov.

Vôňou sladkou bohatou
už cukruje vzdušné prúdy,
starú pieseň zo sna budí.

Kde si, kde si, gramofón?
Roztoč platňu, vydaj tón!

Mám ju v hlave – chytám slová –
Náladička agátová:

Akáty bílé, žalují vám,
nesmírnou bolest já v srdci mám –
Odešlo štěstí, zůstal jsem sám,
akáty bílé, žalují vám...

Tóny - slová – je ich málo –
Viac v pamäti nezostalo,
iba sladká melódia -

Občas sa mi pripomína
s vôňou bazy, agátov –
Vždy rovnako – dojato!

V nedeľu v záhradke nad Račou voňalo hlavne agátmi – klonia sa nad prístupovou cestou, posýpajú ju drobnými voňavými lupienkami. V račianskom chotári na pomedzí vinohradov a lesa je ich bohato. A bazy tiež – možno by som mala povedať „hularu“, lebo to je správne račišdorfské pomenovanie. Pridávajú do ovzdušia svoju vôňu, ale spôsobujú na istý čas aj zaujímavé sfarbenie lesného porastu – ako keď človek začína šedivieť. Objavia sa šediny na spánkoch, pridajú účesu zaujímavý vzhľad – lesy nad Račou – na malokarpatských vŕškoch – tiež majú svoje „šediny“... alebo „melír“?
Jedným slovom sú zelenkavé a tuhozelené. Pokým sa to nezmení, budú voňať – nielen sviežou zeleňou, ale aj medovou vôňou kvetov. Bože, taká hostina pre včeličky! Len keby ich bolo viac. Veru, zišli by sa.
Teda od hory vonia agátmi a dolu v Rači, napríklad na našom sídlisku, už vonia aj lipovým kvetom a okolo električkovej trate, ale aj pri zdravotnom stredisku – olivami.
... „Olivo, olivo, olivo zelená“... hneď ma napadá ďalšia melódia a ďalší starý šláger. Nečudujem sa, že je „sladký“ – veď sa kedysi „nosili“ takéto piesne. Pripomínajú včelí med, v ktorom sa snúbi farba aj vôňa, sladkosť a ešte čosi – možno by sa to dalo nazvať zhmotnením slnečných lúčov, nádherného sviežeho májového povetria.
... „Je máj a ty si úžasná...“ škoda, že neviem pokračovať v texte ďalšieho starého šlágru. Ale melódiu si pohmkávam... a je mi krásne, májovo!


3 comments:

  1. Dobruška, krásne píšeš o prírodičke a lesíku nad Račou,keď idem hore Výhonom teraz Detvianskou ul. veru mi je pri pohľade na horičku nad Račou smutno. Akosi jej ubúda a pohľad sa mení na, tu dom - tam dom,na miestach krásneho farebného koberčeka, ako sme naň pred nedávnom s úľubou hľadeli, či na jar, v lete či v jeseni.
    Ako deti sme si veru i na agátových kvietkoch neraz "pošmákli"inak, ako včeličky idúc vyhladovaní z túry z Malej či Veľkej Bani.Prajem si a iste nie som sama, aby lesy na malokarpatských vŕškoch neubúdali a prinášali potešenie všetkým.
    V komentároch sa ozývam po prvý krát p. Mirko ma poučil, ako na to.A pridávam: "Máj,máj,máj,zelený dvoma radmi sadený....."Viera S.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Milá Vierka - lesy nad Račou - nielen pre potešenie, ale aj z ekologického hľadiska - veď deti sa už v škole učia o "zelených pľúcach Matky Zeme". Prečo im to v dospelosti tak rýchlo vyprchá z hlavy a všetky ostatné kritéria sa stanú dôležitejšími. Len škoda, že my to už môžeme len konštatovať - mladší sú povinní konať.
    K Tvojmu prianiu sa rada pripájam a bodaj by nás bolo veľa a bodaj by nás, starších, mladší viac počúvali... a možno aj poslúchali. Však?
    Srdečne pozdravujem D.L.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. ...a kamilkami zakvitnuté vinohrady. Pochutnávame si teraz na čajíku agát-rumanček-medovka - medík a citrón - k tomu májové slniečko a hneď srdiečko poskočí a blaho je na duši :)
    Ďakujem sa príjemné naladenie májovej bylinkovej atmosféry. Iveta T.

    OdpovedaťOdstrániť