Kovačica – mestečko v srbskom Banáte

Kovačica – mestečko v srbskom Banáte – rada si spomínam na návštevu v ňom. Boli sme hosťami kovačických matičiarov, veď naše miestne odbory spolupracujú už väčší počet rokov.

Veziete sa stovky kilometrov mimo Slovenska a zrazu vás v tomto mestečku, ale aj jeho okolí, prekvapí krásna, trochu spevavá aj možno trochu archaická slovenčina – u ľudí všetkých vekových kategórií, v celých rodinách, hocikde na ulici, na trhu, v škole ...

A nielen reč, ale aj prístup Kovačičanov, ich záujem, empatia, úcta k národným aj krajovým tradíciám. Prepojenie na svoju pôvodnú otčinu, ale aj hrdosť na všetko, čo si generácie slovenských presídlencov vytvorili vo svojej novej vlasti.

Môj veľký obdiv patrí aj kovačickej insite – svojskému výtvarnému prejavu, ktorý je známy veru po celom svete. Vedela som o ňom už pred návštevou Kovačice, ale vidieť na vlastné oči miestne galérie, pobudnúť v rodinách maliarov, maliarok a vidieť ich priamo pri práci, zhovárať sa s nimi, to je skutočne nezabudnuteľný zážitok. Obrázky nielen na stenách, ale aj na stolčekoch, dyniach, tanieroch – záplava motívov, pestrá farebnosť, radosť, vtip, poznanie, spomienka – čo všetko sa dá v tých čarovných obrázkoch nájsť?! A tak si Kovačicu nosím vo svojej pamäti ako vzácny medailónček. Občas si ju pripomínam, prezerajúc si reprodukcie obrázkov, ktoré som si odtiaľ priniesla. Alebo si v zborníčkoch literárnych prác zo súťaže Račiansky jahodový kvet, ktoré vydávame v Miestnom odbore Matice slovenskej u nás v Rači, nalistujem niektorú z prác kovačických žiakov. Aj v tomto ročníku sme mali medzi 256 literárnymi dielkami zopár pekných prác z Kovačice. Tamojšia škola má názov Základná škola Mladých pokolení a jej vyučovacím jazykom stále zostáva slovenčina.

Dnes, 15. mája, oslavujú Kovačičania svoj tradičný sviatok – Deň Kovačice. Rada ho pripomínam aj nám, matičiarom z Rače.

Moja rodná reč

Ako keď riečka spieva,

ako hrdlička cukruje,

tak sa mi srdce,

tak sa mi raduje.

Tak sa mi srdce,

tak sa mi zachvieva,

keď moja rodná reč

v Kovačici spieva.

Keď moja rodná reč

príbytok má stály

tam, hľa, medzi ľuďmi

ako pod hviezdami.

Maliarka z Kovačice

Za oknom tma

Za oknom svetlo

V lieviku svetla

ruka štetcu velí:

Sem modrý kvietok,

nezábudku daj,

tam maku červeň –

Ba celú pestrú lúku

na tanier pozbieraj,

tetuška – maliarka,

len tak, pre potechu.