Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

5:21 PM
0
Pomaly končí obdobie karnevalov, plesov, bálov – spoločenských udalostí, ktorými radi  žijú vo fašiangovom období mnohí dospelí, ale aj deti. Aj keď nie všetky a všetci, ale tieto formy zábavy boli a aj zostávajú významným spoločenským fenoménom. Tak tomu bolo aj v sobotu 7. februára, napríklad na Bratislavskom plese v Redute, kde býva zvykom napríklad polnočný tanec so škraboškami na tvári.
Tak veru - maškarné plesy a karnevaly! Benátky či v Rio de Janeiro vedia o nich svoje - nečudo, že v čase ich trvania mieria do týchto miest tisícky zvedavých turistov.

Lenže bály boli a asi aj sú??? aj vhodnou spoločenskou príležitosťou na stretnutia, kde možno predebatovať rôzne i vážne témy. Stretnúť sa – bez väčšej námahy – s mnohými významnými osobnosťami a zhovárať sa, diskutovať, možno aj prieť o najrôznejších horúcich témach dňa. V jednej životopisnej štúdii o Ľ. Štúrovi som si nedávno prečítala zaujímavú informáciu. Je z 8. februára 1848, keď Janko Štúr, mladší brat Ľudovíta, poznamenal na okraj Slovenských národných novín, ktoré šiel odposlať rodičom do Uhrovca, túto správičku: „Brat je vo Viedni na slovanskom bále! Včera boli ho k palatínovi k obedu volať, ale nie je doma. V sobotu ho vraj zas k palatínovi prídu na bál volať. Slovania zo Záhrebu ho tiež na bál volali. Teraz sa Lajko zabáva!“ Z iného literárneho zdroja je známe, že sa v roku 1848 zúčastnil Štúr aj na bále v Grassalkovičom paláci, kde mal práve veľmi vážny – až osudový? rozhovor s L. Kossuthom.

My však zostaňme v našej Rači a vyberme sme si z monografie Rača od Jána Podoláka zaujímavé informácie práve o fašiangoch, vnímajme ich dávnu rozmarnú atmosféru:

Račianske „báli“, podľa ústnej aj zapísanej tradície, organizovali rôzne inštitúcie a spolky. Vraj dlhý čas bol najznámejší „hasickí bál“. V zápisniciach, ktoré sa nám zachovali z prvých rokov fungovania Dobrovoľného hasičského spolku (zboru), sa dozvedáme nielen to, že bol založený v roku 1882 (4. mája) a mal 85 členov, ale napríklad aj to, že už v roku 1883 sa konal v hostinci U troch zajacov prvý hasičský ples. Členovia – hasiči zaplatili naň vstupné 50 grajciarov a ostatní hostia po 1 florene. Dokonca poznáme aj čistý zisk z plesu – 73 fl. a 63 gr. Len pre porovnanie na nákup prvej hasičskej striekačky v tom období musel dať Spolok dohromady 875 florenov.

V Rači nebývala núdza o dobrých hudobníkov aj kapely a ani o vôľu dobre sa zabaviť. Vraj sa tancovalo po celý fašiang. Býval konvent bál – poriadaný evanjelickou cirkevnou obcou, katolícky „kostelňí alebo cirkevňí bál, remeselňíckí, ertéjáckí (organizovaný športovcami) aj ď. Zaujímavé pomenovanie mával tzv. pinkl bál, čo znamenalo, že sa na onen bál nosievalo vlastné pohostenie z domu: varená šunka, chlieb, koláče a hlavne typické šišky a fánky. Susedia sa vzájomne ponúkali a hostili.
Vyvrcholením fašiangov boli posledné tri dni, tzv. „konec fašank“. V tieto dni sa vraj nevykonávali v račišdorfských domácnostiach žiadne väčšie práce. Pre gazdiné platil aj zákaz šiť, lebo by vraj sliepkam „zašili zatki“ a neskoro by im začali znášať vajcia. Muselo byť zábavné pozývanie na posledné fašiangové tancovačky: mládenci–pozývači chodili po rodinách s „fišpánkami“ alebo „španielkami“, parádnymi paličkami, na ktoré gazdiné „navliekali“ veľké vyprážané šišky. Zábavy sa konali až do utorka pred „popeleční stredou“ a mávali aj svoju „tancmajsterku“. Bola ňou niektorá z bohatších dievok a jej povinnosťou bolo nielen uviesť prvým tancom zábavu, ale sa aj postarať o pohostenie pre mládencov –pozývačov i zjednaných hudobníkov.
V poslednú noc pred „popolcom“ mládenci a dievky „pochovali basu“ - vystrojili jej symbolický pohreb aj s plačom a piesňami a začalo obdobie „velkého pústu“. Stávalo sa, že mládenci vyprevádzali z tejto zábavy dievčatá kurióznym spôsobom – ak sa zdržali v sále po polnoci - pomazali im tváre popolom: „ Šak popelečňí streda je škaredá streda!“

Kedy sa začala tradícia školských detských karnevalov, to spomínaná monografia nezaznamenáva, iba uvádza, že na Blažeja (3. februára) nechodievali račianski učitelia ani žiaci na obchôdzky, ako inde na Slovensku, ale usporadúvali popoludní v škole zábavu, na ktorú sa mohli prísť pozrieť aj rodičia. V súčasnosti mnohé školské kluby v ZŠ aj materské školy a detské centrá rady organizujú karnevaly v maskách, veď pre mnohé deti je to obľúbená forma zábavky – byť na chvíľu niekým iným, vysnívaným.

Zábava – pohoda – radosť! Ale toho roku – ako už neraz v histórii nášho stredoeurópskeho prostredia – aj s obrovskou dávkou blenu. Veď stav na Ukrajine, rusko-ukrajinskom pomedzí je príliš vážny, tragický... a či chceme alebo nechceme, dotýka sa aj nás... Odvrátená tvár histórie? Opäť naliehavá, krutá, horúca...

Dobroslava Luknárová

0 comments:

Zverejnenie komentára