Hra náhod

Vídavam ju denno-denne už celé roky a rada sa na ňu pozerám. Voľakedy stála pred fungujúcim obchodom s potravinami  a pri jej nohách kvitli a voňali ruže.  Obchod mal bohatý sortiment a vždy čerstvý tovar, a tak doň radi chodili nakupovať nielen obyvatelia nášho sídliska, ale aj ľudia zo širokého okolia.

Potom v predajni zmenili – ani neviem prečo - vedúceho, neskôr aj  sortiment tovaru, ešte neskôr prišlo aj k úprave cien, potom sa zmenšila predajná plocha a nakoniec prevádzku pre stratovosť zatvorili.

Dnes je v jej priestoroch pekáreň – občas sa z nej šíri príjemná  vôňa pečúceho sa pečiva alebo buchiet, alebo nejakých iných ďalších koláčikov. Ktovie, kde ich potom odvážajú?

Okolie budovy už dlhý čas pustne, zarastá burinou. Poprerastala aj bývalý záhon ruží, húževnatá a nevzhľadná.

Len socha krásnej mladej mamičky s dieťatkom na rukách stále stojí na svojom mieste a slabučko sa usmieva. Stále sa prihovára nielen mne, ale každému, kto okolo nej prejde. Alebo ju už mnohí nevnímajú? Odrádza ich nehostinné najbližšie prostredie? Alebo aj patina času, ako v čoraz  hustejšom závoji objíma aj ju?  

Potešilo ma, keď na začiatku leta naša račianska „zelená čata“ začala úpravu spomínaného záhona. Pravda, s burinou nie je ľahký boj a počas suchého a horúceho leta ostával záhon so zbytkami buriny aj ruží. Až nedávno, pred vinobraním, došlo k zmene. Neviem, kto ju spôsobil, ale burina je načisto preč.

Možno krásna socha, ktorá vyšla z majstrovskej dielne jednej z našich najlepších sochárok, bude mať opäť krajšie prostredie.

Autorkou sochy je totiž pani Ľudmila Cvengrošová - akademická sochárka, predstaviteľka realistickej línie v slovenskom umení. Cez svoje dielo približuje verejnosti významné etapy histórie Slovenska. Jej výtvarná tvorba zahŕňa okrem sôch širokú škálu medailí, plakiet i reliéfov. Majstrovsky zvláda rôzne techniky, ako kov, kameň, drevo, či pálenú hlinu a osobitú skupinu reprezentuje kolorovaná terakota. Žánrovým záberom preukazuje všestrannosť i tematickú rozmanitosť diela. Autorka ho sama rozčlenila do troch okruhov, ako prvý sme už spomenuli ten, ktorý sa priamo inšpiruje dejinami Slovenska. Poctivým štúdiom a mimoriadnou sčítanosťou v danej problematike prejavuje hlboký záujem o dávne osudy postáv našej minulosti. Záber je skutočne široký. Od praveku, cez éru prvých roľníkov, staršiu železnú dobu, zaujatie Keltmi, Germánmi, Rimanmi, Slovanmi, Avarmi až po slovanské kniežatá a obdobie Veľkej Moravy. V konfrontácii s dávnou históriou vedie zároveň dialóg s minulosťou národa, na ktorého pozadí chce šíriť myšlienky humanity. Druhá skupina obsahuje artefakty ovplyvnené dojmami zo zahraničných ciest a posledná časť čerpá pramene zo súkromného výtvarníčkinho života.

Jej sochárske či medailérske diela späté s dejinami našej krajiny sú  mnohým z nás veľmi dobre známe a aj obdivované. Stačí si vybaviť čo i len plastiku keltského kniežaťa Biateca v Bratislave alebo kamennú plastiku Slovanky na hrade Devín, či súsošie sv. Konštantína a Metoda umiestnené pod Nitrianskym hradom.

Zoznam umeleckých diel pani Ľudmily je dlhokánsky – iste majú mnohé z nich dôstojné verejné miesto. Keby tak mala aj tá naša socha! Priznám sa, často si to v duchu prajem.

A čo súhra náhod, na ktorú sa odvolávam v názve svojho článku?

Ide o Trenčianske Teplice a v nich o cukráreň pred Kúpeľnou dvoranou. Počas leta sme sa v nej zastavili spolu s manželom a hneď nás upútala nová výzdoba jej interiéru. Na všetkých stenách sa nám prihovárali neveľké plastiky – životopisné reliéfy mnohých slávnych žien. Napr. panovníčky Márie Terézie, kráľovnej Sisi, ale aj madam Currie, Matky Terezy, dokonca aj Valentíny Tereškovovej či huslistky Cinky Panny. 

Nádherná pastva pre oči, ale aj obrovský kus histórie a jemný ženský umelecký rukopis – grif. Mládenec, čo nás obsluhoval, mi len potvrdil moju domnienku -  naozaj sa jedná o kolekciu plastík Ľ. Cvengrošovej.

Chodila som od jednej časti kolekcie ku druhej a cítila som sa ako v galérii. Veľmi príjemnej, lebo tichučko hrala hudba, od nášho stolíka rozvoniavala káva a z neveľkých reliéfov hľadeli na nás tváre slávnych žien, okúzľovali svojou ženskou krásou, pripomínali sa v štylizovanom historickom prostredí. Veru, príjemný aj obohacujúci zážitok!

Pekný vzhľad jedného záhonu ruží – možno bude kde-kto namietať že je to drobnosť, hlúposť, zbytočná starosť. Sú omnoho vážnejšie veci a problémy. Áno, súhlasím. Naozaj jeden pekný záhon okolo sošnej sochy „nevytrhne ľudstvo z biedy!!!“ Ale na druhej strane – náš život, náš svet sa skladá z mnohých maličkostí – reaguje na ne, vytvára ich. Tak prečo nehľadať, neusilovať sa o ich krásu? 

Možno sa to na našom sídlisku práve deje?!