Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

20.5.18
1
Je prirodzené, že nás láka nové, moderné, pohodlné, radi hľadíme dopredu a plánujeme budúcnosť. A predsa k nám, ľuďom, patrí aj dar poohliadnutia, rozvahy, hľadanie spojív, vzťahov, súvislostí. Naša myseľ potrebuje a počíta s pamäťou – najbližším a najprirodzenejším zdrojom skúseností – akýmsi odrazovým mostíkom, aby sme vedeli aj mohli vždy nanovo vykročiť dopredu.

Čo platí o jednom konkrétnom človeku, platí v podstate aj pre väčšie spoločenstvo ľudí – rodinu, obec, mesto, národ, ľudstvo... len pochopiteľne v omnoho širšom časo- i „miesto-priestore“. Minulosť sú korene, ktoré nás držia pri živote a neustále zásobujú mnohým potrebným pre každodennú prítomnosť.

Prečo takýto úvod?
Prečo opakovať všeobecne platné pravdy,
keď ich vlastne všetci vieme?

Ale – držíme sa ich? Alebo sa ich len raz začas zachytíme ako záchranného lana? A čo ak to lano zrazu nebude, lebo sme ho – z najrôznejších príčin – možno vyhodili, spálili, stratili, predali, rozstrihali...

Takto sa dá zamýšľať aj nad ochraňovaním historických koreňov našej obce. Na jednej strane vnímame jej úctyhodný vek (čoskoro sa jej naplní 8 storočí) a na druhej dávame maximálnu „zelenú“ jej vymladenej prítomnosti. Ale čo naše „korene“? Čo nielen úcta, ale aj hľadanie a ochrana stôp histórie? Máme právo na spokojnosť?

Nenašli sme zatiaľ priestor pre depozitár Račianskej pamätnej izby. Ani nerozširujeme, ani nezbierame ďalší faktografický materiál, ktorý po starých rodičoch mnohí vnuci možno nemajú záujem a možno iba vhodný priestor, kde ho skladovať. Neoznačujeme pamätnými tabuľami ďalšie miesta, hoci zohrali v živote obce dôležitú či zaujímavú úlohu.

Vďaka, že sa predsa len viac obracia pozornosť k údržbe niektorých pamätihodností v Rači a sú dni aj historické udalosti, ktoré sa pravidelne pripomínajú.




Takto dovoľte pripomenúť Vševlada Jozefa Gajdoša, historika, literárneho historika a knihovníka, ktorého život sa začal i uzavrel v najkrajšom mesiaci roka – v máji. Narodil sa 15. mája 1907 v Mani, v rodine poľnohospodárskych robotníkov. Od útleho veku rád čítal a knihy sa stali jeho celoživotným údelom. Vďaka staršiemu bratovi Jankovi, františkánskemu frátrovi Gilbertovi, sa stal z knihárskeho učňa študentom na gymnáziu v Skalici, aby potom pokračoval v štúdiu na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1932 bol v Trnave vysvätený za kňaza. Na FF UK v Bratislave študoval odbor dejepis a knihovníctvo, absolvoval študijný pobyt v Mníchove aj vo Viedni. V školskom roku 1938-39 začal pôsobiť ako profesor na františkánskom gymnáziu v Malackách.

V roku 1947 bol štátnymi orgánmi obvinený z protištátnej činnosti, zaistený a odsúdený do väzenia na 8 a pol roka.

Po prepustení z väzenia ho prijala do svojich služieb ako dokumentára Matica slovenská, kde pôsobil od augusta 1956 do októbra 1958. Ale bolo to obdobie, kedy pre slovenskú kultúru a históriu urobil nesmierne veľa.

Počas svojho života napísal viac ako 300 odborných článkov, štúdií a rozličných príspevkov. Bol členom 20 domácich a hlavne medzinárodných vedeckých a kultúrnych spoločností a zastával v nich rôzne významné funkcie – v zahraničí sa mu dostalo omnoho viac uznania ako na domácej pôde. Keď dnes s obdivom hovoríme o zbierkach knižníc šľachtických rodov Oponických či Zayovcov, málokto vie, že za ich výskum a katagolizáciu vďačíme hlavne františkánovi V. J. Gajdošovi. V Zayovskej knižnici sa mu napr. podarilo objaviť veľké množstvo exlibrisových slovacík, ktoré patrili napr. Thurzovcom a Ravyovcom, alebo produkty tzv. „kočujúcich tlačiarov“, alebo jeho unikátny objav – Uhrovecká zbierka – hudobný zborník z roku 1730.

Hudba bola V. J. Gajdošovi veľmi blízka – v mladosti hral na husliach i klavíri. Urobil výskum a napísal štúdie o blízkom vzťahu hudobného génia Fr. Liszta k františkánom.


Prečo spomíname V. J. Gajdoša v súvislosti s Račou?

V nadväznosti na svoju prácu dokumentaristu preskúmal totiž v posledných rokoch svojho života viacero farských knižníc – vo Veľkej Mani, Bernolákove, Holíči, Oponiciach, v Rači a inde. Zo štúdia našej račianskej farskej kroniky (v latinčine aj v slovenčine) spracoval niekoľko oblastí života račianskej farnosti v 19. storočí a niektoré články boli aj publikované. (Niektoré, žiaľ, ostali len v rukopise.) Keď náš Miestny odbor Matice slovenskej vydal v roku 1997 rozsiahlu spomienku na Mórica Alstera, slovenského rodoľuba, naplno vychádzala z Gajdošovej biografickej štúdie, ktorá bola uverejnená v zborníku MS z r. 1971.

Dr. V. J. Gajdoš zomrel 11. mája 1978 vo svojom rodisku – Veľkej Mani, kde je aj pochovaný. Cenná brožúra MO MS o M. Alstrovi uzrela svetlo sveta vďaka neúnavnému úsiliu viacerých račianskych matičiarov, predovšetkým Ľudovíta Havloviča a Rudolfa Kloknera, aj finančnému príspevku viacerých sponzorov na čele s vtedajším podnikom PALMA TUMYS a. s. (gen. riad. Ing. Ivan Ivanič) a ď.

V súčasnej dobe sa v mnohých lokalitách Slovenska objavuje čoraz viac snáh „dobiehať stratený čas“ a ako z popola dvíhať mnohé míľniky aj drobné pamätihodnosti našej histórie. Nemohli by sme aj my, Račania, robiť v tomto smere viac? Veď dejiny našej obce (a nielen vinohradnícke a vinárske) by si to iste v mnohých smeroch zaslúžili.

Dobroslava Luknárová



Tichý zákon posolstiev

Mohutná riava života
valí sa valí
bez prestania
berie a obrusuje nás
ľudí tejto Zeme
ako skaly, ako kamene
vytrháva z podložia
jednej doby
aby potom
cestou zmenených
odovzdala nás brehu
a či piesočine
už menších, už oblých
avšak so žilkami prapôvodu
na vyhladenom povrchu

Ktosi zdvihne okruhliak
a povie si – pekné!

možno ho vloží do vrecka
pre spomienku
možno poohreje v dlani
a potom rozmachom hodí
do náhliacej sa vody

Nájde si po rokoch
stratenú cestu
k inému človeku a
inému miestu?

Kamienok -
posol túlavý

Dobroslava Luknárová


1 comments:

  1. Nádherná veľavravná báseň - akú vie napísať iba naša pani Dobruška :)

    OdpovedaťOdstrániť