Božia muka sv. Urbana

Račiansky chotár nad Krasňanmi, presnejšie za Meoptou.
Ako dávno som tu nebola?

Naše rodinné vychádzky smerujú ostatné roky len do Knižkovej doliny, ku Kocmundovi, v lete na Červený kríž... Obzerám sa okolo seba - hľa, koľko zmien: smerom na Bratislavu vyrastá poriadne veľké sídlisko, za Tramínom sa tiež začínajú dvíhať nové domiská, Krasňany sa zahusťujú. Ktovie, dokedy zostanú tieto vinohrady?

Spomenula som si - tu niekde by mala stáť božia muka.
Rozprával mi o nej kedysi dávno nebohý svokor.

Spomínal, že na sv. Urbana k nej chodila procesia.
Aj v knihe o Rači som našla o nej zmienku.
Kdeže je?

Vtom som ju zbadala.
Pokročila som bližšie a neverila vlastným očiam.

Stála predo mnou a pripomínala vetchú prikrčenú starenku.
Podomleté základy, obnažené murivo, zošúverená omietka.
Po bronzovej tabuľke, ktorá tam v deväťdesiatych rokoch
ešte bola, zostali len dierky po klincoch.
Výklenok pre sochu sv. Urbana bol prázdny už vtedy,
keď som túto muku videla po prvý raz...

Ktovie, kto sošku vzal, kam zmizla a prečo?
Ktovie, prečo ju nenahradili novou?

Stála som tam a rozmýšľala, aký je neúprosný čas, počasie, príroda, akí sme často nevšímaví, my, ľudia... Náhlime sa dopredu a pre mnoho plánov, ktoré nás smerujú do budúcnosti, zabúdame na minulosť, nevážime si ju. Alebo len málo, bez dostatočnej úcty. Pritom tradícia sv. Urbana je spätá s vinárstvom a vinohrady celé storočia patrili a dodnes patria k tomuto kraju, ešte aj dnes tvoria základ jeho dobrej povesti.

Možno o pár rokov aj na tomto mieste postavia obytné domy.
Nasťahujú sa sem ľudia z rôznych kútov Slovenska.

Ako sa im prihovorí tento kraj? Asi by mali poznať jeho minulosť, lebo aj človek, tak ako stromy, potrebuje korene. Možno by stálo zato obnoviť tento malý historický míľniček a pripevniť naň tabuľku s najzákladnejšími údajmi. A do výklenku postaviť novú sošku sv. Urbana.

Bol by to prejav úcty ku pracovitým generáciám dedov a pradedov, ktorí dali našej obci jej nezmazateľnú historickú tvár.



Foto: © Ľudovít Havlovič