V račianskom kultúrnom dome čaká na svojich návštevníkov výstava detských a žiackych prác.
Nakoľko je venovaná spomienke na 130. výročie založenia miestneho Dobrovoľného hasičského spolku, má priliehavý názov – Oheň, dobrý sluha, ale zlý pán.
Vidno, že mladých výtvarníkov viac inšpirovala druhá polovica názvu výstavy. Zachytili v mnohorakých podobách nebezpečnú, ale mimoriadne záslužnú prácu hasičov.
Hľadám vyvážený obsah celého názvu výstavy. Lebo tam, kde je „ proti“, musí byť aj „pre“:
Grécka báj o Prometeovi – darcovi múdrosti, ale aj dobra a ohňa. Prečo si ľudia nevedeli jeho vzácne dary dostatočne chrániť? Prečo nimi plytvali? Podľa báje boli spravodlivo potrestaní – tmou a nedostatkom. A Prometeus im opätovne pomohol. Napriek hrozbe najkrutejšieho trestu opäť rozsieval medzi ľuďmi svetlo, teplo, poznanie. Až do chvíle, kým ho nedostihol spravodlivý Diov trest – kaukazské bralo a nenásytný orol – denno-denné utrpenie.
Kdeže je starovek? Delia nás od neho tisíce rokov. Avšak ľudstvu Prometeove dary zostali. Dodnes s nimi nakladá – ako ináč – po dobrom aj po zlom.
Spomeňme len jeden z darov – oheň. Koľko dobra prináša človeku?! Zohrieva ho, posiela, vytvára mu svetlo, umožňuje prípravu jedla, ale aj výrobu železa, tvorbu pary, urýchľuje rôzne chemické procesy, atď. Lenže aj hrozí. Vždy a nanovo. Je nebezpečnou hračkou v rukách detí, je nebezpečnou zbraňou v rukách vojakov, je nebezpečným, zničujúcim démonom, keď sa vymkne spod ľudskej kontroly.
Veľa rôznych príhod, veľa poučení zaznamenáva o ohni a jeho sile už ľudová slovesnosť. Koľko príhod, hlavne katastrofických, zapísali do kroník a letopisov ich dávni autori. V koľkých umeleckých dielach sa prejavuje oheň ako dominantný prvok?!
Oheň – máme ho okolo seba – v zápalkách, zapaľovačoch, v plynových horákoch, v sporákoch, krboch, kachliach. V romantickom ohníku pri stanovačke aj v majestátnej vatre pri významných oslavách. Prenášame ho, skrytý v plamienku, ako betlehemské svetlo aj ako olympijskú pochodeň. Vraj nám žiari v očiach, keď sme plní radosti, ale aj šľahá zo zraku rozhnevaných ľudí. Horí nám – pomyselný – v srdci od chvíle nášho narodenia ... prebúdzame ho v kahančeku alebo sviečočke na pietnych miestach.
Plamienok, plameň, oheň ... priateľ i nepriateľ. Len na nás, Ľuďoch, na našej vôli, rozume a dôslednosti záleží, ktorú jeho dimenziu pustíme k sebe. Ako ho ustrážime. Ako s ním dokážeme bezpečne žiť.
0 comments:
Zverejnenie komentára