... najbližšie významné výročia
11. – 16. júl 1843 (170. výročie) – Hlboké a ešte treba pridať tri mená – žiaci a študenti si možno rýchlo spomenú, veď v učebnej látke o spisovnej slovenčine je to známe miesto – vznik nového slovenského spisovného jazyka – štúrovčiny. Jej základom sa stáva z rozhodnutia Ľ. Štúra, J. M. Hurbana a M. M. Hodžu stredoslovenské nárečie ako najrozšírenejšie a najzachovalejšie. Povýšenie ľudovej reči na spisovný jazyk znamenalo pre kultúru Slovákov, ich národné povedomie, rozvoj literatúry a vzdelanosti veľmi veľa. Aj keď sa jednalo o nesmierne zložité politicko-spoločenské obdobie, v mnohom neprajné takýmto národným snahám.
Toto leto sme v kruhu viacerých významných výročí –
nedávno sme si pripomínali nielen sviatok sv. Cyrila a Metoda, ale aj 1150. výročie ich príchodu na Veľkú Moravu, a teda aj výročie počiatkov slovanského písomníctva. Keď sa v roku 1863 oslavovalo 1000- ročné výročie tejto udalosti, dal vtedajší farár M. Alster preliať nový kostolný zvon ku ich cti. Nechal naň vyhotoviť reliéf oboch svätcov s nápisom, že sa tak stalo pri 1000. výročí ich príchodu ku Slovanom Nový zvon, ktorý vážil 1 284 kg, posvätili 19. novembra 1863. Hlavným kazateľom pri jeho posviacke bol páter Viktor Sasinek, kapucín u Bratislavy. Súčasné zvony vo farskom kostole pochádzajú z roku 1923, nakoľko v čase 1. svetovej vojny boli aj zvony z račišdorfských kostolov demontované pre vojenské účely. Od uvedeného roku 1923 má stredný zvon vo farskom kostole v hornej časti nápis: „Dedičstvo Otcov Zachovaj nám, Pane“ a v strede je reliéf sv. Cyrila a Metoda. Zvony pochádzajú zo zvonolejárskej dielne Richarda Herolda v Chomutove.
4. augusta sa naplní 150. výročie založenia Matice slovenskej. Pre našu obec je spomenuté výročie vzácne aj tým, že medzi zakladajúcich členov tohto prvého celonárodného kultúrneho spolku patril aj vtedajší račišdorfský kat. farár Móric Alster, aj opát Ján Gotčár, ktorý posledné roky svojho života prežil v Rači a je aj pochovaný na miestnom cintoríne.
Na našom Námestí A. Hlinku máme neveľký pamätník, venovaný významnej osobnosti slovenských dejín – Samuelovi Jurkovičovi. Je po ňom pomenovaná aj jedna z blízkych novodobých ulíc. Jedná sa o organizátora ľudového družstevníctva, učiteľa a osvetového pracovníka z 19. storočia. Zakladal učiteľské a čitateľské spolky, školské knižnice, nedeľné školy, bol spoluzakladateľom Slovenského národného divadla nitrianskeho a zakladateľom prvého úverového družstva v Európe – Spolku gazdovského v Sobotišti. Pôsobil v Novom Meste nad Váhom, potom v Sobotišti, bol notárom v Brezovej pod Bradlom a Vrbovom. Jeho dcéra Anička Jurkovičová, prvá známa slovenská herečka, sa stala manželkou J. M. Hurbana a neskôr matkou významného slovenského spisovateľa a kultúrneho pracovníka Svetozára Hurbana Vajanského. 13. júla t. r. uplynulo 140 rokov od úmrtia tohto významného Slováka.
29. júla 1793 sa v Mošovciach pri Martine narodil básnik, zberateľ a vydavateľ ľudovej poézie, ale aj hlásateľ slovanskej vzájomnosti Ján Kollár. Básnickou skladbou Slávy dcéra sa zaslúžil o formovanie národného povedomia celej vtedajšej mladej generácie, jeho dvojzväzkové Národnie spievanky sú dodnes najobsiahlejšou zbierkou slovenskej ľudovej piesňovej kultúry.
15. augusta 1913 (100. výročie) sa začala strastiplná, ale aj nesmierne zaujímavá cesta jedného z račianskych gazdov – vinohradníkov za zárobkom do Ameriky. Nebolo ľahké v tej dobe splácať dlhy, uživiť početnú rodinu výnosmi z vinohradov, a tak mnohí skúšali aj takúto možnosť. Jozef Luknár ju nielen skúsil, ale aj zapísal o nej do svojho denníka veľa zaujímavých postrehov a skúseností. Denník sa vďaka starostlivosti vnukov zachoval a dnes patrí medzi zaujímavé artefakty v Pamätnej račianskej izbe.
Z augustových jubilejných výročí treba pripomenúť ešte 16. august 1938, kedy v Černovej (dnes súčasť Ružomberka) zomrel kňaz, politik a neúnavný bojovník za práva Slovákov Andrej Hlinka (75. výročie). NR SR prijala v roku 2008 zákon, že „A. Hlinka sa mimoriadne zaslúžil o to, že sa slovenský národ stal štátotvorným národom.“
27. júna 1937, keď sa konala posviacka nového kostola na cintoríne; vykonal ju J. E. rožňavský biskup Michal Bubnič, navštívil račiansku faru Andrej Hlinka a predniesol aj prejav.
30. októbra 1938 bolo námestie v Račištorfe slávnostne pomenované na Námestie Andreja Hlinku. Na slávnostnom akte prehovorili poslanci slovenského parlamentu J. Drobný a J. Mora. Po mnohých rokoch, keď nosilo naše račianske námestie rôzne iné pomenovania, sa 30. septembra 2004 vrátil jeho pôvodný názov a 22. septembra 2009 bol slávnostne odhalený pamätník tejto významnej osobnosti.
Vybrané z:
Národný kalendár MS 2013
Kronika MO MS
materiály z blogu Račan
Ľ. Havlovič: RAČA, 2002
0 comments:
Zverejnenie komentára