12. jún 2014 – pred budovou Mestského divadla POH pribúda nová pamätná dlaždica. Je na nej vygravírované meno
herečky, ktorú roky pozná slovenská verejnosť z úspešných
filmov, televíznych a rozhlasových inscenácií i divadelných kreácií.
Veď pôsobí v SND od roku 1954 a stvárnila na jeho doskách desiatky
úspešných dramatických aj komediálnych postáv.
Z filmových
titulov sa oplatí pripomenúť napríklad Štvorylku, Statočného zlodeja, či
Kapitána Dabača, z rozhlasových hlavne titulnú postavu z povestného
seriálu Králikovci, z televíznych filmov napríklad Mastný hrniec alebo
Konečnú dolinu.
Pre pani Evu Krížikovú nikdy nebol problém obliecť sa do kostýmu mestskej dámy a vzápätí do sedliackeho kroja, napr. v televíznej inscenácii Červené víno. V každej - veľkej i menšej hereckej kreácii vytvorila vždy živú, plnokrvnú postavu - slečny, ženy, dámy, sedliačky, či stareny. Jej postavám divák verí – smeje sa s nimi aj plače, fandí im, alebo sa na ne hnevá, premýšľa nad ich správaním. Pamätá si ich aj po rokoch.
„Pri herectve nikdy nejde
o pátos, lebo tomu by divák neuveril. A ani nemám dojem, že by
z nejakého kolegu mojej generácie bol cítiť pátos, ale môžem hovoriť len
za seba. Vždy som sa snažila predovšetkým o to, aby ľudia uverili tomu, čo
prezentujem. Preto som si najskôr nechala od režiséra vysvetliť, aký má zámer
a čo danou scénou chce povedať alebo vyjadriť, a potom som sa snažila
jeho predstavy naplniť.“
(z rozhovoru red.
R. Slušného s E. K.
v časopise Slovenka č. 24/2014 )
v časopise Slovenka č. 24/2014 )
Pre
nás, Račanov, je táto vzácna pani herečka blízkym človekom nielen pre jej veľké
herecké umenie, ale aj pre jej rodinné korene, veď jej krížikovský rod je spätý
s našou obcou.
Napríklad
Hostinec „U troch zajacov“ na Námestí hrdinov č. 3, pôvodne obecný, mal pred prvou svetovou vojnou v
prenájme František Krížik st. Z rúk architekta Františka Krížika ml.
vyšiel projekt jedného z račianskych kostolov: Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov
na cintoríne, vybudovaný v r.
1937.
Pani Eva
Krížiková bola dávno, dávno žiačkou
v račišdorfskej základnej škole a iste ešte žijú jej bývalí
spolužiaci a spolužiačky. Verím, že si na ňu po tieto dni častejšie
spomenuli, veď na chvíle zo školských lavíc sa dobre spomína.
Koľko času má človek,
aby porozumel iným,
koľko má času,
aby sebe rozumel?
Veď život - to sú okamihy,
chvíle mámivé,
krásne, obyčajné, hojivé -
Hodiny pre seba
a hodiny pre iných –
naplnené, darované... prežité...
Možno sa dá aj takto – vo
virtuálnej podobe - pridať gratuláciu pre pani herečku
Evu Krížikovú
k jej blížiacim sa okrúhlym narodeninám
(15. júl 1934) a k viacerým oceneniam, ktoré za svoje herecké umenie
obdržala:
Cena Andreja
Bagara
Kvet Tálie
Uvedenie do
televíznej Siene slávy
Odhalenie
pamätnej dlaždice na Filmovom chodníku slávy pred budovou MDPOH
Spracované
z dostupných internetových zdrojov -
D. L.
0 comments:
Zverejnenie komentára