Uplynulo 180 rokov od vysviacky evanjelického kostola a.v. – 17.mája 1835
Jedna zo známych, zachovaných račišdorfských
pohľadníc z roku 1905 – najstaršia z obecných ulíc práve dostáva
ďalšiu svoju dominantu. Ešte je zovretá lešením, ale už sa jasne črtá jej celkový vzhľad.
A tak si pripomeňme, o čo šlo:
V roku 1905 (110 rokov) - sa
konala posviacka veže a rekonštrukcia evanjelického kostola. Pôvodne bol postavený v roku
1834 - 5 podľa dobových zvyklostí a nariadení - bez veže. Avšak na prahu
nového storočia po uvoľnení predpisov o vzhľade evanjelických chrámov sa
evanjelickí veriaci aj v Rači rozhodli pre dostavbu veže. A to aj s
hodinami a celkovou novou úpravou vzhľadu kostola. Vežu naprojektoval
architekt I. B. Kauser a postavil ju J. Terebes. V tom istom roku – 22.8.1905 boli do novej veže kostola
nainštalované 3 zvony, najväčší s hmotnosťou 710 kg. V tom čase
pôsobil v evanjelickej farnosti Otto Schulze.
Poputujme po pomyselnej historickej
ceste ešte o 70 rokov dozadu a zastavme sa pri 17. máji 1835 ( teda pred
180 rokmi ), keď bol náš evanjelický
kostol na vtedajšom hornom konci ulice slávnostne vysvätený. Jeho stavba v
klasicistickom slohu začala vzápätí po oddelení sa račianskej evanjelickej obce
od bratislavskej. Základný kameň bol položený 6. 8. 1834 a celý kostol postavili
za 9 mesiacov. Jeho staviteľom bol Bohumil Pendl z Bratislavy.
Kostol, ako
sme už uviedli, bol stavaný bez veže a mal vonkajšiu dĺžku 20,5 m, šírku 13,5 m
a výšku po strechu 10 m. Prvým kazateľom v ňom bol Ján Pospich, ktorý v Rači
žil až do svojej smrti v roku 1846. Kostol vysvätil Kristián Treml, senior z Bratislavy.
Náklady na stavbu kostola tvorili 14 447 florenov.
Dobová kresba kostola
Lenže
história evanjelickej cirkvi v Račišdorfe začala omnoho, omnoho skôr.
Musíme sa dostať až k roku 1580 (435
rokov), kedy na pozvanie grófa
Sigfrieda Koloniča prišiel do Rače prvý evanjelický kazateľ Ondrej Reis. V tom
čase boli evanjelické služby Božie kráľovskou vrchnosťou zakázané, a tak prichádzali
tajne do Rače aj evanjelici z Bratislavy, Pezinka, Modry. Bohoslužby sa konali
v súkromnej kaplnke grófa, ktorá bola súčasťou jeho kúrie na námestí.
A vráťme sa
späť do 19.storočia: V jeho
polovici mala naša obec len 368 domov
a 2 421 obyvateľov. Veľkú časť pozemkov v račianskom chotári
vlastnili dvaja veľkostatkári – A. Pálffy a barón K. Névery, bolo aj zopár
majiteľov strednej veľkosti a 600 majiteľov malých pozemkov. V rokoch
1845-49 bol richtárom v Rači Michal Lednár a Anton Gajer, notárom
Krištof Bednárik, katolíckym farárom Adam Hájek. Do evanjelického kostola, bol v r. 1851 dodaný organ,
zhotovený M. Čaškom z Brezovej. V r.
1858 za pôsobenia farára Gustáva Mackovčáka bola pre účely evanjelickej fary
zakúpená za 5 500 florénov bývalá kúria mariatálskych paulínov. Od
začiatku 19. stor. mali račianski
evanjelici už aj svoju školu. Jej vznik
sa datuje k r. 1 800, keď v nej vyučoval Daniel Makovíni.
V r. 1810 prišiel učiť na túto školu Ondrej Steberle a pôsobil
v Rači celých 23 rokov. Za richtára Jakuba Krampla bola v r. 1812
postavená evanjelická dvojtriedna škola, neskôr, po zriadení evanjelickej fary,
boli školské miestnosti postavené priamo v jej dvore.
Začiatok
20. storočia
však poznamenalo aj nesmierne kruté obdobie 1. svetovej vojny - koncom nej
boli dňa 16.9.1918 pre vojenské
účely zrekvirované oba menšie zvony, ako aj najväčšie píšťaly z organu. K osadeniu nových zvonov došlo až o 30
rokov – v r. 1935, keď na ne ako aj opravu organu veriaci našetrili
potrebné finančné prostriedky. Slávnosť sa konala pri príležitosti 100. výročia
posvätenia evanjelického kostola za pôsobenia evanjelického farára Dezidera
Alexyho.
Ďalšie
rozsiahlejšie rekonštrukcie evanjelického kostola prebehli v rokoch 1955 -
1959 a v r. 1985.
Súčasný pohľad na Alstrovu ulicu? Sme zvyknutí vidieť na nej veže
dvoch kostolov a možno sa oplatilo pripomenúť si zaujímavú históriu
jedného z nich.
Z materiálov
pp. Ľ.Havloviča a M.Hatalovej vybrala D.Luknárová
0 comments:
Zverejnenie komentára