Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky



Uplynulo 180 rokov od vysviacky evanjelického kostola a.v. – 17.mája 1835


Jedna zo známych, zachovaných račišdorfských pohľadníc z roku 1905 – najstaršia z obecných ulíc práve dostáva ďalšiu svoju dominantu. Ešte je zovretá lešením, ale už sa jasne črtá jej celkový vzhľad. A tak si pripomeňme, o čo šlo:

V roku 1905 (110 rokov) - sa konala posviacka veže a rekonštrukcia evanjelického kostola. Pôvodne bol postavený v roku 1834 - 5 podľa dobových zvyklostí a nariadení - bez veže. Avšak na prahu nového storočia po uvoľnení predpisov o vzhľade evanjelických chrámov sa evanjelickí veriaci aj v Rači rozhodli pre dostavbu veže. A to aj s hodinami a celkovou novou úpravou vzhľadu kostola. Vežu naprojektoval architekt I. B. Kauser a postavil ju J. Terebes. V tom istom roku – 22.8.1905 boli do novej veže kostola nainštalované 3 zvony, najväčší s hmotnosťou 710 kg. V tom čase pôsobil v evanjelickej farnosti Otto Schulze.

Poputujme po pomyselnej historickej ceste ešte o 70 rokov dozadu a zastavme sa pri 17. máji 1835 ( teda pred 180 rokmi ), keď bol náš evanjelický kostol na vtedajšom hornom konci ulice slávnostne vysvätený. Jeho stavba v klasicistickom slohu začala vzápätí po oddelení sa račianskej evanjelickej obce od bratislavskej. Základný kameň bol položený 6. 8. 1834 a celý kostol postavili za 9 mesiacov. Jeho staviteľom bol Bohumil Pendl z Bratislavy.
Kostol, ako sme už uviedli, bol stavaný bez veže a mal vonkajšiu dĺžku 20,5 m, šírku 13,5 m a výšku po strechu 10 m. Prvým kazateľom v ňom bol Ján Pospich, ktorý v Rači žil až do svojej smrti v roku 1846. Kostol vysvätil Kristián Treml, senior z Bratislavy. Náklady na stavbu kostola tvorili 14 447 florenov.


Dobová kresba kostola

Lenže história evanjelickej cirkvi v Račišdorfe začala omnoho, omnoho skôr. Musíme sa dostať až k roku 1580 (435 rokov), kedy na pozvanie grófa Sigfrieda Koloniča prišiel do Rače prvý evanjelický kazateľ Ondrej Reis. V tom čase boli evanjelické služby Božie kráľovskou vrchnosťou zakázané, a tak prichádzali tajne do Rače aj evanjelici z Bratislavy, Pezinka, Modry. Bohoslužby sa konali v súkromnej kaplnke grófa, ktorá bola súčasťou jeho kúrie na námestí.

A vráťme sa späť do 19.storočia: V jeho polovici  mala naša obec len 368 domov a 2 421 obyvateľov. Veľkú časť pozemkov v račianskom chotári vlastnili dvaja veľkostatkári – A. Pálffy a barón K. Névery, bolo aj zopár majiteľov strednej veľkosti a 600 majiteľov malých pozemkov. V rokoch 1845-49 bol richtárom v Rači Michal Lednár a Anton Gajer, notárom Krištof Bednárik, katolíckym farárom Adam Hájek. Do evanjelického kostola, bol v r. 1851 dodaný organ, zhotovený M. Čaškom z Brezovej. V r. 1858 za pôsobenia farára Gustáva Mackovčáka bola pre účely evanjelickej fary zakúpená za 5 500 florénov bývalá kúria mariatálskych paulínov. Od začiatku 19. stor. mali račianski evanjelici už aj svoju školu. Jej vznik sa datuje k r. 1 800, keď v nej vyučoval Daniel Makovíni. V r. 1810 prišiel učiť na túto školu Ondrej Steberle a pôsobil v Rači celých 23 rokov. Za richtára Jakuba Krampla bola v r. 1812 postavená evanjelická dvojtriedna škola, neskôr, po zriadení evanjelickej fary, boli školské miestnosti postavené priamo v jej dvore.
Začiatok 20. storočia však poznamenalo aj nesmierne kruté obdobie 1. svetovej vojny - koncom nej boli dňa 16.9.1918 pre vojenské účely zrekvirované oba menšie zvony, ako aj najväčšie píšťaly z organu. K osadeniu nových zvonov došlo až o 30 rokov – v r. 1935, keď na ne ako aj opravu organu veriaci našetrili potrebné finančné prostriedky. Slávnosť sa konala pri príležitosti 100. výročia posvätenia evanjelického kostola za pôsobenia evanjelického farára Dezidera Alexyho.
Ďalšie rozsiahlejšie rekonštrukcie evanjelického kostola prebehli v rokoch 1955 - 1959 a v r. 1985.


Súčasný pohľad na Alstrovu ulicu? Sme zvyknutí vidieť na nej veže dvoch kostolov a možno sa oplatilo pripomenúť si zaujímavú históriu jedného z nich.

                                               Z materiálov pp. Ľ.Havloviča a M.Hatalovej vybrala D.Luknárová


0 comments:

Zverejnenie komentára