NOVEMBROVÁ

Novembrová

Často rozžíham sviečky v svojom srdci,
keď sa spánok kamsi zatúla
Oplatí sa sedieť
len tak pomyselne na lavičke pred domom
a na všeličo pekné spomínať.

Možno sa vôkol roztancujú svetlušky
ako u starej mamy počas leta
a ja sa k ockovi tuhšie pritúlim,
lebo živá vrava dospelých
mojou fantáziou vrtí, zmieta –

Keď si ku mne tíško prisadne
maminka v teplom pletenom svetri
viem, bude na svoj domov spomínať -
roky na gymnáziu, veselé bály,
či na rodičov, brata a tri sestry

Lavička nočných spomienok!
Koľko sa len na ňu
mojich milovaných pomestí!
Ich počet rok po roku narastá
i pribúda viet, čo sa povedať už nestihli

Ako kvety rastú, či plameň sviečky plápolá
aj spomienky na milovaných
v mojom srdci ticho klíčia – kvitnú
Tmolím sa medzi nimi kolom-dokola,
kým za oknom izby bledé hviezdy hasnú.

Už nie je ďaleko do zimy,
keď všetko poprašok snehu zahalí –
Však v mojom srdci stále nocou-dňom
teplučké leto spieva
voňavé, hrejivé ha-la-li –

20.11.2023, D. L.