K MATURITÁM TAK AJ TAK

Náhli sa jar do leta,

hojným kvietím prekvitá

a vonia, vonia rozmarne

 

Človek jej čaru ľahko podľahne

A sám má opäť v srdci, hlave – JAR,

osobný slastný inotaj - - -

 

Bol koniec mája – čas maturít. Práve sme prešli so spevom, trochu aj s krikom, ale i dobre skrývanou slzou celým interiérom našej školy. Lúčili sme sa ako každý ročník pred nami, vedomí si svojej aktuálnej dôležitosti – veď sme MARURANTI! Adepti na rozlet do života.

Už v menšom hlúčiku sme sa od školy pobrali na námestie spoločne si pozrieť naše tablo. Kráčal vedľa mňa a rozprávali sme sa o nasledujúcich dňoch, hlavne čím začneme s naozaj vážnou prípravou na skúšky. On chémie a ja fyziky sme sa nebáli, ani matematiky... ale čo slovenčina?! Tam nás profesor na ostatnú chvíľu prekvapil aj netušenými otázkami. Veď na bežných hodinách z literatúry sa mu do viacerých predpísaných tém vôbec nechcelo. Zato o staršej slovenskej literatúre – štúrovcoch, Hviezdoslavovi, Vajanskom, Kraskovi – to sme sa napočúvalíííí!

-       Ako vonia! – odbočila som z maturitnej témy, lebo sme práve prechádzali popri kovovej ohrade areálu kostola, kde hojným kvetom kvitol jazmín.

Ani som sa nenazdala a mala som jednu vetvičku v ruke. A k nej len letmý dotyk ruky a do ucha zašepkané: „Nech ti vonia aj doma – odo mňa!“

Bolo to po prvý raz, čo som dostala kvietok od chlapca, na ktorom mi už dlhší čas naozaj záležalo. Celé srdce mi zrazu zavoňalo jazmínom –

A tuším vonia aj teraz, hoci už sa ku mne práve on sotva ešte niekedy nakloní. Ostala len krásna voňavá spomienka, čistá a plná očakávaní ako aj onen predmaturitný čas.

1960 – 2020 viac ako polstoročie delí dve maturity – moju a vnukovu. Keď sa tak dialo a rada som mu k úspešnej maturite zablahoželala, pridala som k blahoželaniu aj krátke zamyslenie nad dobou, ktorú v súčasnosti žijeme... žije generácia aktuálnych maturantov. Vžila som sa do nej? Nevžila???

 

MATURITA

Sme generácia 3. tisícročia!

Však pupočnou šnúrou stále zviazaní
s genézou svojho druhu.

Ľalie prírody planéty Zem?
Viac - moderné výhonky ľudstva!
Vnárame sa zvedavo do útrob vesmíru
a lúštime jeho šifrované správy.

Brodíme sa pralesom virtuálu,
lebo je ťažké krotiť túžby
po neznámom spoznávanom,
hodnom NÁŠHO SVETA.

Si nám maličká, ZEM –
Planéta Malého princa!

A predsa – v nádeji a veľkou silou
osekávame BAOBABY -
temné stránky človečenstva:
bohatstvo, ľahostajnosť, ľudskú zlobu
a vzývame jedinú ružu – LÁSKU -
pred údermi neprajného osudu.

Nevedomky prekračujeme
bariéry fantázie Julesa Vernea
aj obavy Karla Čapka,
keď pozeráme priamo do tváre
drsného pravdivého dneška.

Sme generácia 3. tisícročia
a práve rozpíname krídla -

Buď nám prajná, matka ZEM,
veď si aj naša – JEDINÁ BLÍZKA !
Dopraj nám, popraj – BUDÚCNOSŤ
a za hrsť obyčajného – ľudského ŠŤASTIA!

D. L.