Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

12.12.14
0
Je streda, koniec prvej decembrovej dekády. A hľa, konečne zmena v počasí! Žiadne mraky, sivá nevľúdnosť za oknom – naopak – spoza okien sa po celom byte rozlievajú veselé slnečné lúče. Aká radosť?! Hneď mám lepšiu náladu.

-       Umyjem okná – ozval sa mi v mysli správny gazdinkovský nápad – hneď po raňajkách sa do nich pustím. Veď sa na ne strojím už zopár dní...

Lenže počas raňajok mením svoje rozhodnutie. Pekné slniečko ma láka von – užiť si ho. „Pôjdem na vianočné trhy“ – určujem program sama sebe, lebo ďalší člen našej domácnosti je už od skorého rána mimo domu.

V električke je predpoludním veľmi pohodlne. Viaceré sedadlá sú prázdne, slnečné lúče presvecujú celé vnútro kabíny, už je po rannej dopravnej špičke, nuž sme o necelých dvadsať minút v centre mesta. Kráčam smerom k Primaciálnemu námestiu a len tak na pol oka si všímam vianočnú výzdobu vo výkladoch okolitých obchodov. („Mohla by byť nápaditejšia“ – pomyslím si s náznakom kritiky, ale dobrú náladu si pritom nijako nekazím.)

Po Primaciálnom námestí prechádzajú skupinky turistov - jedna práve vyšla z Primaciálneho paláca. Len tak zo zvyku hodím okom po pútači pred palácom – reku akú výstavu ponúka Justiho sieň?


Stačilo prečítať - a moja cesta na vianočné trhy má prvé zdržanie: Som zrazu zvedavá, aké výtvarné práce svojich žiakov a študentov prezentujú vo svojom Salóne 2014 bratislavské základné umelecké školy, nuž trhy trochu počkajú. Bohatstvo tém aj výtvarných techník, poňatie predlohy od realizmu až po filozofickú skratku – to všetko možno vidieť na vystavených výtvarných dielkach. Typické detské výtvory, ale aj odvážne a veľkým výtvarným talentom prednaznačené práce mladých už skoro absolventov základného umeleckého školstva. Pozerám, vnímam toto posolstvo a teším sa. Teším sa, že sa nadaným deťom venuje odborná pedagogická starostlivosť a že jej výsledky aj takouto výstavnou formou prekračujú prah každej z našich bratislavských ZUŠ-iek. Vo dverách siene sa stretávam s dvojicou študentov, a ešte zopár ďalších zvedavcov ako ja stretávam vo vchodovom priestore paláca. Ako dobre, že ich pútač prilákal – iste sa im bude – ako pred chvíľou mne - výstava páčiť.

Môj smer – Stará radnica. Na jej priečelí čítam veľký plagát a už viem, že sa dnes na vianočné trhy ani nedostanem. Musia počkať, lebo moja zvedavosť je opäť nasmerovaná niekde inde.


Bola som na niekoľkých stretnutiach, kde pán Dvořák pútavým spôsobom približoval deťom dejiny nášho mesta a potom som si aj pozrela, ako sa deti hneď po jeho rozprávaní púšťajú do kreslenia. Mohli však kresliť a maľovať aj doma alebo v škole, na výtvarných krúžkoch a po roku zbierajú autorky tejto fantastickej myšlienky prvú úrodu. Nemôžem odolať, idem si ju pozrieť.

Detské kresby a maľby mapujú dejiny Bratislavy od praveku, od predhistorického mora, ktoré zanechalo po sebe pozoruhodné stopy hlavne v priestoroch Devína až po obdobie panovania Márie Terézie... a ešte ďalej... a či bližšie k nám, k našej dnešnej súčasnosti. Chodím od panela k panelu a neviem sa vynadívať na detské fantastické výtvory. Aha, mamuty v uliciach Bratislavy... a tu keltské knieža Biatek na koni... Slovania na Devíne... Tatári útočia na Bratislavu... a tu sa šinie po jej uliciach korunovačný sprievod... pohľad na náš Hrad v nekonečných odmenách... a toto sú iste vyzy, keď ešte plávali v Dunaji vyššie a vyššie proti prúdu...

V sprievodných textoch o tomto projekte s radosťou čítam, že bude ešte pokračovať aj v roku 2015, lebo sa oplatí priviesť zvedavé deti až po našu súčasnosť. A skutočne sa v jeho závere zrodí kniha – bude v nej pútavé rozprávanie pána Pavla Dvořáka a v súťaži vybrané detské ilustrácie. Aj ja sa pokúšam vybrať tie, čo sa mi najviac páčia... ej, vôbec to nebude mať výberová porota ľahké!

Som opäť na nádvorí Radnice. A mám aj vianočno-trhovú možnosť, veď stánky s ľudovými výrobkami z kovu, včelieho vosku, dreva sú aj tu. Pozerám po vianočných ozdobách, obdivujem zručnosť ľudových majstrov. Zvončekom a spiežovcom neodolám – aspoň počuť ich hlas. Je v ňom toľko spomienkových volaní...

Lenže mňa volá, oslovuje môj každodenný reálny prídel povinností - vraj na dnes stačilo lyrických dojmov. Súhlasím a vraciam sa k nim. Ale viem, že v mysli si budem pripomínať pekné chvíle, ktoré som si v tento deň dopriala.



0 comments:

Zverejnenie komentára