Sme v Nemeckom kultúrnom dome, je štvrtok, tesne pred povestným račianskym vinobraním. Rozmiestňujeme po sále panely a potom na ne inštalujeme detské výtvarné práce zo súťaže Rača očami detí.
Z priestoru pred hlavným vchodom do budovy sa ozývajú rôznorodé zvuky svedčiace o stavebnom ruchu. Nie, netýka sa to priamo budovy. Sú to horúčkovité predvinobranecké prípravy – stavba stánkov, krytého pódia, hľadiska. Veď v piatok Vinobranie 2011 začína už viacerými kultúrnymi podujatiami a – pravda – aj gastronomickou a burčiakovou ponukou. Všetko, ako má byť.
Je sobota, čoskoro bude 14,00 hodín. Náhlim sa ku „kulturáku“, lebo mám službu. Niektorým členom výboru MO MS sa ušla služba v Račianskej pamätnej izbe, mne na našej už spomenutej výstave.
Vchádzam do vestibulu – je v ňom poriadne rušno. Pripravujú sa účinkujúci na svoje vystúpenie, prichádzajú zvedaví návštevníci Vinobrania, sem – tam za niečím dôležitým sa náhli niektorý z organizátorov. Vchádzam do sály a vzápätí za mnou aj prví návštevníci...
Postoja vo dverách, rozhliadajú sa. Pozývam ich ďalej a informujem o výstave.
- Viete, my sme si prišli pozrieť sálu... pred 50-imi rokmi sme sem chodili tancovať... na čaje o piatej...
Rozhliadajú sa, pokročia aj do vnútra sály, obdivujú lustre, pochvaľujú si, že vzhľadovo sa sála príliš nezmenila, nedostala modernejší, ale tým cudzí vzhľad. Podaktorí si pozorne pozrú aj veselé obrázky od detí, iným stačí len to spomienkové zastavenie... odchádzajú pridať sa k pestrému virvaru vinobrania.
Ale už sú tu ďalší a ďalší návštevníci.
- Viete, my sme sa prišli pozrieť na sálu... chodievali sme sem tancovať... chodievali sme sem do divadla... bývali tu rôzne výstavy... ja som tu bola na maškarnom a vyhrali sme aj so sestrou prvú cenu... my sme tu niekoľkokrát vystupovali... viete, aké tu bývali zábavy!?... boli tu majstrovstvá v stolnom tenise... bývali tu strašne pekné koncerty... na poschodí bývali krúžky, ja som chodil do modelárskeho... a ja do fotografického...
Počúvam záplavu spomienok a občas pridávam aj vlastné. Veď som tu niekoľkokrát vystupovala spolu so svojimi žiakmi, chodievali sme sem na výchovné koncerty, divadelné predstavenia. Dumám, aké by to bolo, keby som sa zrazu zmenila na kroniku s nepopísanými stranami a všetky spomienky by sa pekne samy od seba pozapisovali na čisté listy. Koľko by toho bolo?
Ktovie, či mal Nemecký kultúrny dom svoju kroniku a kde by bola teraz? Ktovie, či ju nezaviedli pred rokom, keď práve v čase Vinobrania rozbehol opäť svoju činnosť? Iste by obsahovala mnoho srdečných zápisov, pochvál, návrhov. Bola by svojským zrkadlom, dôkazom toho, že pre Račanov je Nemecký kultúrny dom vo všetkých svojich životných fázach – aj počastovaný rôznymi menami - nezanedbateľným pojmom. Vlastne nielen pojmom, skôr vyhľadávanou, obľúbenou a potom ťažko oželenou a pred rokom opäť spontánne privítanou skutočnosťou.
A čo budúcnosť? Splní nádeje obyvateľov našej mestskej časti? Veď hlad po miestnej kultúre má rôznu podobu aj intenzitu. Veľa som si o ňom vypočula v tú vinobraneckú sobotu. Veľa o ňom svedčí účasť Račanov na podujatiach, ktoré sa tu v priebehu roka uskutočnili (bábkové nedeľné popoludnia, divadelné pondelky, plesy, koncerty, slávnostné stretnutia, ale aj stužkové, svadby, primície...) Možno nezostane len pri nádeji, možno je to nesmelý začiatok dobrej cesty.
Foto: Ľ. Havlovič
-Spomienky...
OdpovedaťOdstrániťveru sú to pekné spomienky na časy, keď to tu žilo kultúrou a spolkovou, či krúžkovou činnosťou. Je to neuveriteľné, že sú toľké roky čo tu všetko bolo a neni.V rokoch 1958 - 1960 som tu viedol
fotokrúžok pre školy na požiadanie p.riaďiteľa Ruda Kráľa.Vtedy to boli 10 - 15 ročný a dnes sú to dôchodcovia.Bývalí moji letecký modelári v rokoch 1945-1948, boli už vedúcimi krúžku modelárov v NKD.A nespomenúť tie pekné zábavy, plesy atď.? Kedy to ožije naplno? Bude sa pokračovať v dokončení ďalej? Alebo sa počká až to
zase schátra?Otázka pre našich hradných pánov a poslancov.