Ráno hmlisto, po deviatej slnko, k obedu vietor rozšantil popadané lístie po chodníkoch aj terase domu, prihnal skade-tade mrak a okolo štvrtej už kropí mesto dážď.
Aj sa schladilo, znevľúdnelo... veru, pravá jeseň. Čoraz farbistejšia, nestálejšia, vetristá. Pozametáš popadané lístie na chodníku, terase a ono je tam o chvíľu opäť.
Aj sa schladilo, znevľúdnelo... veru, pravá jeseň. Čoraz farbistejšia, nestálejšia, vetristá. Pozametáš popadané lístie na chodníku, terase a ono je tam o chvíľu opäť.
Cup-cup-cup... pri každom závane vetra scupotajú na chodník gaštany – podaktoré ešte napoly oblečené v pichľavom pláštiku, iné bez neho. Dotvoria bizarnú výzdobu cestičky z dlaždíc – žlté listy lipy, hnedé lístky ešte s guľkami lipových semienok, sem tam aj poskrúcané gaštanové „paprčky“ a – pravda – už spomenuté gaštany. Ani nieto kde poriadne stúpiť.
Hľa, dievčatko s babkou nemajú problém. Zbierajú gaštany, vyzliekajú ich z pichľavého a plnia najkrajšími košíček. Dievčatko veselo šteboce, babka pritakáva. Jaj, jeden z gaštanov práve docupol na babkin chrbát, o chvíľu ďalší skoro na vnučkinu hlávku. Len tak-tak sa uhla. Smejú sa obidve, že ich strom „počastoval“. Alebo vietor – samopašník?
Nevšimla som si, kedy odišli. Ani kedy presne začalo pršať. Na dvore aj na ulici je mokro. Jesenne, nostalgicky. Popadané listy sa kúpu v mlákach dažďovej vody, šuštia pneumatiky uháňajúcich áut, ľudia sa náhlia domov. Aj mňa čaká rovnaká cesta.
Vyhýbam sa gaštanom, popadaným na mestskom chodníku. Najradšej by som ich všetky pozbierala - ľúto mi je ich krásy aj úžitku. Kedysi dávno sme ich zbierali a nosili do školy. Dokonca bola súťaž medzi triedami... plné vrecia putovali do zberní... Kto ich zbiera teraz? Alebo ich už netreba?
Doma hľadám na svojom blogu dávnejšie veršíky. Dvíham veko pomyselného klavíra a prenechávam jesennú náladu tónom. Dajú sa počuť?
Gaštanové pastorále
Cupocú gaštany,
keď vietor zafúka,
kotúľajú sa preč
z mestského chodníka
Kotúľajú sa preč
do mäkuškej trávy
Lístie ich prikryje,
postieľku im spraví
A tak až do jari
čušia v suchom lístí -
V holých vetvách
starých stromov
vietor píska, sviští
Príde zima, sniežik padne
Dobre spinkať v tráve
V starých stromoch
vietor hudie -
Gaštanové pastorále
0 comments:
Zverejnenie komentára