Dojmy z peknej oslavy

Krásne septembrové popoludnie – predposledné v tomto roku. Je 29. september – deň naplánovaných osláv krasňanských šesťdesiatin.

V priestoroch futbalového ihriska ŠK Krasňany sa schádza pestrá spoločnosť – deti, rodičia, starší obyvatelia tohto sídliska, hostia i pracovníci MÚ Bratislava – Rača.

Oslavy začali už predpoludním futbalovým zápasom, veď tradícia tohto športu je pre Krasňany príznačná – obľúbená hra chlapcov na ktorejkoľvek voľnej ploche, ale aj pod prísnym dohľadom trénera. Už v projektoch sídliska, čo malo dostať plnú občiansku vybavenosť, sa počítalo so športovým štadiónom. A on sa aj naozaj vybudoval, dodnes slúži on aj športová hala.

Je pol tretej a slávnosť začína. Ako ináč – vystúpením mažoretiek z krasňanského Centra voľného času. Sídli v priestoroch, ktoré uzreli svetlo sveta ako „akcia Z“ pod vtedajším príznačným názvom Dom pionierov. Dodnes jeho dve budovy slúžia hlavne deťom a mládeži na rôzne voľnočasové aktivity. Po vystúpení mažoretiek dostáva slovo starosta mestskej časti Mgr. Peter Pilinský a po ňom si na začiatky sídliska v emotívnom príhovore spomína jeden z jeho prvých obyvateľov pán František Arpa.

Mnohí seniori v hľadisku mu zúčastnene prikyvujú, veď aj oni majú podobné spomienky. Sedí medzi nimi aj obetavý mnohoročný poslanec z miestneho a mestského zastupiteľstva pán Jozef Házy, ktorý po minulé roky mnohokrát nielen inicioval, ale aj dotiahol do úspešného konca nejedno vylepšenie v občianskej vybavenosti sídliska. Ďalší poslanec a obyvateľ Krasňan Ing. arch. Milan Andráš, PhD. pridáva vo svojom príhovore odborný výklad k architektonickým zvláštnostiam, ale aj dobovým zvyklostiam pri stavbe sídliska v 60. rokoch 20. storočia.

V pestrom kultúrnom programe sa predstavili deti z krasňanských materských aj základnej školy, výborné sólistky aj členky tanečného súboru H&T, ktoré majú za sebou nejedno víťazstvo v európskych aj svetovej súťaži, tiež súbor Vienok zo Základnej umeleckej školy na Vrbenského ulici.

Umelecká škola už pár rokov sídli v budove jednej z bývalých materských škôl. Kedysi malo sídlisko dvoje jaslí, dve materské školy aj dve základné. Dnes je situácia trochu iná, ale výstavbou sídlisk po okrajoch Krasňan opäť detí v tejto lokalite pribúda. Pravda, vplyvom modernizácie hygienického vybavenia pre dojčatá sa už Krasňanom nevráti názov „plienková kolónia“, ale určite je sídliskom, kde majú mladí dostatok priestoru aj príležitostí na vzdelávanie aj mnohé voľnočasové aktivity.

Z tribúny práve zaznieva srdečný pozdravný príhovor ďalšieho z miestnych poslancov – pána Cyrila Sekerku. Hoci jeho hlavný záujem patrí inej lokalite mestskej časti, a to Východnej stanici (Rendezu), z poslaneckej činnosti dobre pozná aj rôznorodú problematiku Krasňan s jej radosťami aj starosťami.

Pracovníčka odd. kultúry MÚ a moderátorka celej slávnosti Monika Luknárová odovzdáva slovo poslednému z gratulantov, známemu novinárovi a spisovateľovi, ale aj Krasňančanovi Gustávovi Murínovi. Predstavuje svoju novú knihu, kde Krasňany a jej obyvatelia – mladí aj starí - tvoria základ k celému románovému príbehu.

A ešte iná forma prezentácie „oslávenca“ – výstavka fotografií – pohľadov do jeho ulíc aj na jeho celkovú panorámu cez objektív fotoaparátu miestneho fotoreportéra Dušana Veselého.

Veru, popoludnie plné dojmov, spomienok, stretnutí. Ony pokračujú aj v čase ľudovej zábavy, veď aj tie patria ku miestnym zvyklostiam. Od jedného zo známych račianskych hudobníkov Ing. Richarda Kotlana sa ešte v ten večer dozvedám, že si kedysi dávno pripravili rodiace sa a rozvíjajúce Krasňany oslavu svojich „jubilejných“ najmladších - piatych narodenín. Konala sa formou veselej zábavy vo veľkej jedálni vtedajších drevených robotníckych domkov – ubikácií a zišli sa na nej v družnom kruhu miestni obyvatelia aj stavbári sídliska. Vraj sa zabávali až do skorého rána a bol tam o. i. vyrieknutý aj prísny zákaz pre Račanov volať sídlisko hanlivým pomenovaním Habeš.

Iste veľa súčasných obyvateľov Krasňan ani o názve Habeš ( teda HBV – hromadná bytová výstavba ) nevie. Nevie mnohé zaujímavé skutočnosti, ktoré vytvorili doteraz jeho bohatú a zaujímavú históriu. Zišlo by sa ju podrobnejšie zmapovať, zapísať, zdokumentovať. Veď počtom bytov aj obyvateľov, ale aj ich osudmi a vzájomnými vzťahmi by stačili na rozmery a pomery stredne veľkej obce. Nedajú sa zastrešiť len svojou príslušnosťou k MČ Bratislava – Rača ani veľkou Bratislavou. Sú svojské so všetkým, čo k nim patrilo, patrí a bude patriť.

Fotografie: Ľudovít Havlovič