aj tak by som vedela pomenovať včerajší deň – 22. október 2012, lebo sa mi ušlo, lepšie povedané, lebo sa nám, Zuzka, ušlo až dvanásť darčekov.
Brala som ich aj za Teba, lebo nie je jednoduché cestovať zo Žiliny do Bratislavy, keď má človek ešte pracovné povinnosti.
O aké darčeky šlo? Prvým bolo pozvanie do ZŠ Tbiliská 4, kde Medzinárodný týždeň školských knižníc otvárali zaujímavým projektom. Jeho základom bola naša spoločná knižka Vinohradnícke povesti, z ktorej si jednotlivé triedy vybrali vždy jednu povesť na svoju prezentáciu. A prezentácia? Pozostávala z rozpovedania obsahu povesti, ilustrácie k nej a krátkej dramatizácie alebo prednesu úryvku.
Spolu s pánom Havlovičom a pani učiteľkami A. Vőrőšovou, a J. Janečkovou sme sa chvíľami cítili ako v divadielku malých javiskových foriem, lebo úryvky z povestí mali raz podobu pantomímy, raz bábkového divadla, či klasickej činohry. Slovom príbehy z našej knižky, milá Zuzka, zrazu ožili, sprítomnili sa. Bol to neuveriteľný zážitok – veru hodný Vianoc.
Zostal čas aj na besedu so žiakmi, zástupcami jednotlivých tried i s riaditeľkou školy p. E. Šiskovou a s ostatnými kolegyňami slovenčinárkami.
V krásnych pohodlných priestoroch školskej knižnice sa včera zhmotnila Radosť. Aspoň ja som to tak vnímala a zdá sa, že nielen ja – možno priložené fotozábery, ktoré pohotovo zachytil pán Havlovič, sú toho dôkazom.
Radosť je viacnásobná, keď sa človek o ňu podelí. Nuž to v tejto chvíli robím.
Fotografie: Ľudovít Havlovič
jáj, Dobruška, a toho najkrajšieho chlapa, čo sa tam na zemi povaľoval, nevinnú devu k sebe lákal, toho tam na fotke nemáš... veď to nebol nik iný, ako môj potomok..:-)
OdpovedaťOdstrániťmatahari
matahari, takých potomkov Ty vychovávaš, čo už v ranom veku sa na zemi povaľujú a nevinné devy k sebe lákajú?? :)
OdpovedaťOdstrániťMilá matahari,
OdpovedaťOdstrániťpovesť, z ktorej si krátku situáciu zahral Tvoj syn, hovorí o zrode jednej veľmi peknej lásky. Ale asi to z čítania vieš. Hral cisárskeho vojaka, ktorý ranený zbehol a šlo mu v tých chvíľach naozaj o život. Nešlo o lákanie, išlo o prosbu!!!Tvoj syn zahral iba kratulinkú sekvenciu z toho dialógu, ale aj v nej sa dal počuť pekný zamatový hlas. Radila som mu, nech ho skúsi uplatniť napríklad pri recitácii nejakého pekného umeleckého textu.
Z celého podujatia v pondelok mám veľmi dobrý dojem - zdá sa, že deti prečítané povesti zaujali a vedeli z nich vycítiť podstatu v tom najsprávnejšom slova zmysle. D.L.
Vidíš, milá Dobruška,
OdpovedaťOdstrániťpodobný sviatok som mala 22. októbra aj ja. Tiež som mala šnúru besied, gymnazium, školy a knižnica v Bytči... Tiež sa jednalo o povesti, z mojich knižiek Kliatba kožušníkovej vdovy a Turkova stupaj. Veľmi dobre rozumiem Tvojej radosti a želám Ti, aby sa Ti jej ušlo čo najviac. Podobne krásne chvíle sú vzácne, najmä ak sa rozprávanie vleje priamo do sŕdc detí. Mňa čaká ďalší ,,besedový" záťah v novembri, tak dúfam, že budem môcť už aj tu deťom hore na severe prblížiť našu spoločnú knižku a vinohradnícke remeslo.
A ešte - mám v poslednej dobe naozaj málo času, stále som na cestách a v pracovnom kolotoči, veru, nezachytila by som túto Tvoju milú spomienku, keby mi neušiel autobus a ja som v rámci ,,ukradnutého voľna" nezablúdila na túto vašu stránku. Potešila si ma. Ďakujem.
Zuzka Kuglerová
áno, vedela som, čo mládenec hrá, len sme si z toho žarty robili, to, že Miki má dar, viem, len on sám s tým nechce nič robiť, čo už, nútiť sa v tomto prípade nedá. Ale je to škoda.
OdpovedaťOdstrániťM.Š. - veru, takto to v našej rodine chodí, ale nikomu to nevrav...psst
MH