Ešte stále jeseň peniažkami platí

Ešte stále jeseň peniažkami platí

za krásu jari vo vonnom okvetí,

za horúčosť leta na poliach, v záhrade,

za dobrú úrodu v každom vinohrade

Zlaté lístky – dukátiky voda ráta –

Dosť bolo vôní, farieb – dni sa krátia

Do sivého plášťa zahalí sa hora,

keď zima príde a do snehu schová,

do ľadu zakuje všetky spevné tóny -

Jeden rok končí... môže prísť nový...

opäť obrázok – fotka z internetu – mám ho rada, lebo je v ňom niekoľko odpovedí, ale aj skrytá nádej do budúcnosti. Vždy, keď si ho vyberiem na obrazovku počítača, priam sa mi žiada byť na tom mieste. Dotknúť sa pokojnej chladnej hladiny vody a trochu ju rozčeriť. Vybrať odtiaľ jeden žltý lístok a vložiť si ho do niektorej z obľúbených kníh. Žiada sa mi zodvihnúť zrak hore, do korún okolitých stromov a poslať pozdrav až nad ne – do priestoru vtáčích krídel a bielych stôp po lietadlách –

Občas rozmýšľam nad vhodným názvom pre túto fotku – nech čokoľvek vymyslím, stále to nie je ono – tajomstvo chvíle, na nej zvečnené, je príliš hlboké a zároveň príliš krehké nato, aby sa konkretizovalo.

Ale stojí za obdiv. Preto ho takto ponúkam -