Keď kvitnú japonské čerešne

Tieto nádherné stromy lemujú v našich Krasňanoch časť Peknej cesty, sú roztrúsené aj vo viacerých zelených parčíkoch tohto sídliska.

Každý rok sa teším na dni, keď zakvitnú a mrzí ma, že je to iba krátke obdobie. Lebo ich rozprávková krása – je až neskutočná – bohato-rokoková.

Prejde pár dní a z ružovej nádhery zostáva iba torzo. Prepletá sa pomedzi čoraz väčšie zelené listy a mizne, mizne, mizne... Chodníky a tráva pod čerešňami ešte dlho opatrujú pozostatky ružového bohatstva, kým sa celkom nerozpadne. Alebo kým ho nezhltne papuľa veľkokapacitného záhradníckeho vysávača...

Každoročne vnímam spomínané postupné premeny, ale aj nevyhnutné starnutie týchto nádherných stromov a v mysli sa mi zobúdzajú asociácie. Zvláštne, ako je mnoho javov vnútorne prepojených ... alebo nie? Mne to vychádza takto:

Japonské čerešne –

výpredaj ružových snov

Kučierky na vetvách –

Čo s toľkou nádherou ?

Plané padnú do trávy –

žiadna škoda – iba pád...

Sny mladosti do ružova ?

Zabudnutý prstoklad ...

Veľa, veľa jarnej krásy

nesie túžba do leta –

Hľa, dužnejú čerešničky

poéziou života –

Málo, málo jarnej krásy

aj dobehne do leta –

Tvrdnú kôstky v zrelých plodoch –

- - - realita života !

Roky, celé desaťročia

strom sa k jari vracia -

Škoda, človek svoju jar

vo vrásočkách - stráca...