Namiesto kytice k jednému jubileu

Čo znamená 9 rokov oproti 80-im? Iba neveľkých 11 %. Ale keď sa tých 9 rokov prepočíta na dni školských rokov a prípadne hodiny odučené v jednotlivých triedach školy, nie je to až také zanedbateľné číslo.

A čo keď takto začneme rozmieňať spomínaných 80? Napríklad hoci iba na počet učiteľov, či žiakov, ktorých školská povinnosť priviedla a potom roky skoro denne vodila do tej istej školy, do tej istej budovy. Boli by to poriadne veľké čísla, teda počty. Však?

Prečo ich spomínam? Chcela by som pripomenúť nielen sebe, ale aj mnohým učiteľom a žiakom jednej z račianskych škôl, že sa blíži nádherné okrúhle jubileum školskej budovy, ktorá dodnes patrí k výrazným dominantám centra Rače a chvalabohu, dodnes plní svoje základné poslanie. Zostala budovou školy – peknou, vynovenou, stále obklopenou hojnou zeleňou a stále slúžiacou deťom aj stredoškolskej mládeži. Dnes jej patrí názov Spojená škola Jána de La Salle. Keď som v nej pôsobila 9 rokov ako učiteľka, nosila názov Základná deväťročná škola a bola v tom čase jedinou ZŠ v centre Rače. Neskôr k nej pribudli mladšie sestry – na Plickovej a potom Tbiliskej ulici. Považujem za podarenú zhodu okolností fakt, že v tomto istom roku sa najmladšia z račianskych ZŠ – na Tbiliskej 4 v plnej činnosti „dožije“ zrelého veku – svojho už 30-ročného jubilea.

Ale vráťme sa k našej súčasnej „oslávenkyni“. V publikácii Rača od p. Ľ. Havloviča nájdeme o jej otvorení zaujímavú dokumentáciu:„V roku 1934 postavili v Račištorfe Masarykovu novú štátnu ľudovú a meštiansku školu (budova školy na Čachtickej ulici), ktorú odovzdali do užívania 13. mája 1934 za prítomnosti ministra Ivana Dérera a ďalších hostí. Školu postavila firma Brüll z Bratislavy. Prvým riaditeľom školy bol Stanislav Říha.

Zápis v pamätnej knihe z otvárania novej štátnej Masarykovej školy v roku 1934

IV. trieda štátnej ľudovej školy z roku 1935 – jedni z prvých žiakov novej školy

Viem, že sa v mnohých rodinných albumoch nájde veľa dobových fotografií, ktoré pripomínajú bežný školský život, ale aj výnimočné chvíle tejto školskej budovy a teda aj škôl, ktoré v nej mali domovské sídlo. A viem, že presne ako ja, je veľa mojich kolegov a kolegýň a ešte viac našich žiakov, ktorí máme načo spomínať a verím, že spomíname viac radi ako opačne. Veď škola je výnimočný fenomén v živote človeka.

Preto

Buď pozdravená, škola,

mravenisko detí,

kde každý svoje miesto má -

V nej čas ponáhľa sa,

letí

v pracovnom rytme,

v schéme poznania.

Škola - včelí úľ

Škola - mravenisko

Škola - domov vedomostí

Zvláštne pracovisko -

kde sa snúbi práca

s hrou aj učením –

Škola – Tvoje dary, prácu –

raz život docení.

Súčasný vzhľad 80-ročnej oslávenkyne

A pohľad z jej plochej strechy na Raču súčasnosti

Foto: Ľ. Havlovič