Z histórie račianskych škôl

Keď som chodil do školy,

učil som sa litery:

Jeden, dva, tri, štyri –

to sú moje litery...

Myslím, že len my, staršie ročníky dávnych žiakov, si dokážeme spomenúť na túto veršovanku a prípadne aj na jej melódiu. Možno sa nám vybaví aj prvá trieda a v nej pani učiteľka alebo pán učiteľ, ale aj prečudesná vôňa dechtu, ktorou sa pred začiatkom školského roka ošetrila drevená dlážka v školských učebniach. Možno sa pripomenú aj starodávne učiteľské katedry na zvýšenom stupienku, školské tabule, zavesené na kladkách, kalamáre a v nich modrý atrament, griflík, tabuľka... a možno aj štipľavá učiteľská palička? Ech, bolo, bolo – aj vážne, aj pracovne, aj veselo. Lebo škola je už taká:

Škola –

tajomný svet,

a predsa dobre známy

Kvitne v ňom učenie,

a preto mámi

A preto je v nej

vážne aj milo – pracovne -

Škola –

otvorená náruč

a v nej – poznanie.

Práve začína nový školský rok – v moderných školách pre súčasných žiakov. Aj v našej mestskej časti sa dnes pobralo ku školám aj škôlkam veľa detí, žiakov, študentov. Počítajú sa na stovky.

A história škôl? Iba sčasti sa zapíše do spomienok každého svojho žiaka. Lebo preňho je to len neveľký počet rokov - kým škola? Už aj naša najmladšia – ZŠ Tbiliská počíta tri desaťročia. Možno sa oplatí práve na začiatku školského roka pripomenúť čo-to

Z histórie škôl v starej Rači

Rača mala svoju farskú školu a tým aj žiakov už v polovici 16. storočia. Konkrétne v r. 1550 bol správcom školy v Račišdorfe J. Wucke. O existencii račianskej fary však svedčí dokument už z roku 1342, teda škola pri nej mohla vzniknúť oveľa skôr, ako zdokumentovaný rok 1550. Škoda, že dva veľké požiare, ktoré v rokoch 1732 a 1861 premenili na zhorenisko veľkú časť obce, vážne poškodili aj budovu fary. V roku 1856 vznikol požiar priamo na fare, zostali z nej len dve predné izby. Farskú matriku ako aj rôzne listiny a dokumenty pohltili neľútostné plamene.

V novšej farskej kronike sa môžeme dočítať, že škola stála pri farskej bráne a bola to iba slamou pokrytá izba, ktorá zhorela v r. 1810. Druhá stála vo farskej záhrade, ale tú podmáčali splavové vody z viníc a bola veľmi vlhká a nezdravá. Tretiu postavili vedľa fary a kostola v r. 1826 a v nej sa už počítalo aj s malým bytom pre učiteľa. Ale ani táto budova sa nevyhla požiaru. Vo farskej kronike sa píše, že na opravu katolíckej školy po požiari zapožičal barón Névery v roku 1862 1.000 zlatých bez nárokov na úrok.

Akáže bola tá dávna račianska škola? Ako mnohé iné v tých dobách – mladší aj starší žiaci sa vyučovali súčasne a iste dobre poznali nielen svoj griflík a tabuľku, ale aj štipľavú trsteničku prísneho pána rechtora. Veď poradiť si skoro s dvomi stovkami žiakov a žiačikov to iste nebolo jednoduché.

            V 18. storočí prevládalo v Rači slovenské obyvateľstvo a to si vynútilo zástoj slovenčiny v úradnom aj školskom styku. Svedčí o tom napr. zápis z vizitácie v miestnej farskej škole z roku 1781 o tom, že sa v škole vyučuje nemčina aj slovenčina.

Do roku 1800 mala Rača iba katolícku školu, no práve v tom prelomovom roku prišiel pôsobiť do Rače na pozvanie račianskych evanjelikov učiteľ Daniel Makovíni. Vyučovalo sa v prenajatých priestoroch až do r. 1812, kedy bola za 9.084 florenov postavená nová evanjelická škola s dvomi triedami a modlitebňou. Zachovalo sa z toho obdobia aj meno vtedajšieho učiteľa – Ondrej Steberle - pôsobil na škole plných 23 rokov a vykonal nielen pre školu, ale aj obec veľa záslužnej práce. V katolíckej škole pôsobil Ján Mirovszký, pôvodom poľský šľachtic, ktorý bol nielen učiteľom, ale aj organistom, kostolníkom a zvonárom v jednej osobe od r. 1845 až do svojej smrti. Po ňom získal obdobné postavenie v obci aj ďalší významný učiteľ František Kubu. Katolícka škola sa tiež časom dočkala lepších priestorov, keď v r. 1855 sprostredkoval vtedajší kat. farár Adam Hájek kúpu bývalej Zichyho kúrie pre potreby školy. Táto budova slúžila račianskym katolíckym žiakom plných 80 rokov. Ale slúžila aj širšej račišdorfskej verejnosti, lebo sa v tzv. Budove hrávalo tiež divadlo a mávali tam svoje cvičenia viaceré račianske športové spolky. Dodnes v Rači stojí ako dom č. 46 na Alstrovej ul.

Po prvej svetovej vojne v roku 1919 vznikla „Štátna ľudová Masarykova škola“. Bola umiestnená v budove bývalej kúrie na dnešnom Námestí A. Hlinku. Jej riaditeľom a učiteľom bol Ľudovít Izák. Historicky cenné priestory málo vyhovovali školskému životu, a tak narastala potreba modernej a dostatočne veľkej školskej budovy. Je pozoruhodné, že stačil len jeden rok, aby projekt renomovaného architekta Michala Milana Harminca vyrástol a bol pripravený slúžiť račišdorfským a po premenovaní obce r. 1946 račianskym žiačikom a žiakom. Stalo sa tak v roku 1931. Ale ani táto budova čoskoro nestačí, a tak vyrastá vedľa nej ďalšia, ešte modernejšia. Bola odovzdaná do užívania 13. mája 1934 za prítomnosti ministra školstva Ivana Dérera a ďalších hostí. Túto budovu postavila firma Brüll z Bratislavy a prvým riaditeľom školy bol Stanislav Říha. V súčasnosti – od 2. 9. 1991 obidve školské budovy patria katolíckej Spojenej škole Jána de La Salle.

Bolo by zaujímavé zostaviť menný zoznam všetkých jej doterajších žiakov. Iste by sa v mnohých prípadoch našli už trojgeneračné vzťahy, možno by sme potrebovali skoro celú mapu sveta, aby sme sa dopátrali, kam všade sa od rodnej obce a školy vzdialili jej bývalí žiaci. Základná škola v každom spoločenstve kultúrnych ľudí je jedným zo základných pilierov ich existencie. V povedomí račianskej verejnosti dodnes žijú mená mnohých učiteľských legiend tejto školy – spomeniem len niektorých : František Kubu, Jozef Moravčík, Arpád Fikár, manželia Chyžnajovci, Krušpánovci, Bielekovci, Miklóšovci, ale aj pani učiteľky Fedorová, Dvončová, Nízka, Molčanová, Miklošková, Holčíková, Poláčeková a ď.

Stavba Východnej stanice a železničiarskej kolónie pri nej na prelome 19. a 20. stor. si vyžiadala aj riešenie základného zaškolenia detí. A tak vzniká v tejto časti novodobej Rače už v r. 1893-5 malotriedna ZŠ s 5 učebňami, služobným bytom pre riaditeľa školy, ale aj miestnosťou kaplnky. Ku škole patril veľký školský dvor a príkladne udržiavaná školská záhrada. Vo vojnových rokoch 1944-45 budova dočasne slúžila ako ubytovňa zajatých talianskych vojakov. Zo správcov školy dodnes v pamäti obyvateľov Rendeza rezonujú mená pp. Pokorného, Okánika a E. Záhorského, z učiteľov manželia Modlitbovci, pp. Grofová, A. Dvorecká, Hornáčková, Mravcová a ď. Budova školy bola prestavaná v r. 1978-83 a v roku svojej storočnice 1993 bola administratívne zrušená.

Rozsiahle sídlisko Krasňany, postavené v polovici 20. stor. ako prvé z moderných bratislavských sídlisk, dostáva najprv JSŠ Hubeného 21, neskôr ZDŠ Kadnárova a ešte ZDŠ Hubeného 23, nakoľko sa jednalo o skutočne mladé sídlisko skladbou obyvateľstva, ale aj o ročníky žiakov populačne mimoriadne bohaté. Neostalo v Rači len pri jednom sídlisku, a tak pribúda v jej centre v 70. rokoch ZŠ Plickova a v roku 1984 najmladšia z račianskych ZŠ na Tbiliskej ul. č. 4.

V súčasnosti je zloženie škôl v našej MČ neobyčajne pestré, lebo pokrýva všetky druhy škôl, od MŠ až po vysokoškolské štúdium zastrešené Akadémiou Policajného zboru v Bratislave, sídliacou v priestoroch sídliska Rendez.

Použitá literatúra:

P. Dvořák: Zlatá kniha Bratislavy, 1995

J. Podolák: RAČA Vlastivedná monografia, 1989,

Ľ. Havlovič: RAČA Z dejín a pamiatok obce, 2002

E. Wenzl, C. Sekerka: RENDEZ v histórii príbehov a udalostí

Začína nový školský rok – nielen pre žiakov, ale aj pre tých, ktorí sa svojím povolaním „upísali“ školstvu – pedagógom, školským aj správnym zamestnancom.

Nech sa Vám všetkým – „školopovinným“ – podľa známeho českého seriálu – darí! Nech Vás napĺňa Vaša každodenná práca! Veď je pre našu spoločnosť a jej budúcnosť prepotrebná.

S pozdravom a prianím úspechov

D. Luknárová

II. a III. trieda z roku 1896, farár Š. Bezák, učiteľ Ľ. Sucháň

II. trieda z roku 1904, učiteľka Žofia Podhradská

III. a IV. trieda z roku 1913, organista, učiteľ a správca školy František Kubu

IV. trieda z roku 1925, učiteľ a správca školy Arpád Fikár

V. trieda z roku 1931, učiteľ a organista J. Moravčík s prvými žiakmi novej školy

III. trieda z roku 1940, učiteľ R. Krampl a učiteľka L. Molčánová

I. B trieda z roku 1944, učiteľka G. Miklošková, v novej škole

II. trieda meštianskej školy v roku 1933 v starej škole, riaditeľ S. Říha, učiteľka Vildoncová

Učiteľský zbor pred vstupom do školy (zľava doprava):
Voda Michal, Verner Mikuláš, riaditeľ školy, Nízka Dobruša, ???, Ďurkovská Pavlína, Hrušovská Helena, Záhorský Michal, Dekan Štefan, Vdp., ???, ???

Učiteľský zbor štátnej meštianskej školy (zhora nadol, zľava doprava)
1. rad: ???, ???, Kráľ Rudo, ???, ???, Bielek Jozef, Ing.
2. rad: Chyžnaj Jozef, ???, ???, ???, Hrdličková, Veselská-Miklošová Slávka, Mikloš
3. rad: ???, ???, Chyžnajová, Ružičková, ???, ???, ???, ???
4. rad: Poláčeková, ???, Veselská Marta, Križanová, MUDr., Holčíková Irena, Krušpánová Emília, Fedorová, Bieleková Mária

Učiteľský zbor v zborovni školy (zhora nadol, zľava doprava)
stojaci: Záhorský Michal, Kráľ Rudo, sediaci: Ďurkovská Pavlína, Lovasík, ???, Mikuláš Verner, riad., Matulníková, Hrušovská Helena, Rendlová-Mičušíková Alžbeta, Dekan Štefan, Vdp.