Rača všedná...

O portrétoch Márie Terézie a Mórica Alstera z dielne Vojtecha Polakoviča vystavených v NKD

Rača všedná, každodenná

i Rača sviatkov –

Rača nedelí,

Rača piatkov –

Pozlátená slnkom,

dažďom umytá –

V jarnom kvetnom šate

i v bielom vlniačku zavitá...

Taká na mňa dýchaš

všade naokolo

z obrázkov majstra –

Z obrázkov majstra

vidím, ako bolo

dávno i včera...

Dávno i včera –

v uličke, na námestí –

Si taká skutočná!

V tichu bielej siene

srdce sa hostí

a duša spieva:

Dýchaš, Rača moja,

Rača milovaná,

ako živá...

Tieto verše som napísala koncom marca v roku 2007 pod silným dojmom jubilejnej výstavy obrazov pána Vojtecha Polakoviča, nášho račianskeho, tak povediac, dvorného maliara. Bolo to moje prvé stretnutie s jeho obrazmi a tým pádom aj s Račou, aká sa už v skutočnosti nedá vidieť. Veď život ide, letí dopredu a vidno to aj na tvári našej obce. Staré mizne, rastie nové. Od tých čias pribudlo spod rúk p. Polakoviča veľa ďalších obrazov – rada sa túlam po jeho blogovej galérii. Ale predsa len najlepší dojem získava divák vtedy, keď môže obdivovať umelecké dielo bezprostredne – pred sebou.

A stalo sa – dve výnimočné portrétne diela sa dajú obdivovať pri každej návšteve nášho Nemeckého kultúrneho domu. A sú v nich navyše zakotvené zaujímavé a významné súvislosti z dejín a povestí našej obce. Možno sa oplatí si ich takto - pred tradičným vinobraním – pripomenúť.

Katolícky kňaz Móric Alster, významný slovenský národovec, pôsobil v Račišdorfe 33 rokov, od 10. septembra 1861 až do svojej smrti 7. októbra 1894. Po vzore svojich predchodcov dôsledne viedol farskú kroniku a na rozdiel od nich už nie v latinčine, ale v slovenskom jazyku. Zapisoval podrobne rôzne udalosti zo života obce, aj hospodárskeho a kultúrno-osvetového charakteru, preto jeho zápisy zaujímavo mapujú vtedajšiu dobu z historicko-spoločenského hľadiska.

Patril k zakladajúcim členom Matice slovenskej aj Spolku sv. Vojtecha, bol jeho prvým podpredsedom. Patril k podporovateľom prvého slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom.

Inicioval v Račišdorfe už v r. 1870 miestnu pobočku Spolku sv. Vojtecha, táto mala 52 členov. Spolu s učiteľom Mirovszkým založili v obci hudobný krúžok, zakúpili preň vo Viedni hudobné nástroje. Alster zriadil v našej obci aj prvú miestnu knižnicu, do ktorej z vlastných prostriedkov nakupoval knihy a slovenskú tlač. Pri vzniku miestneho Dobrovoľného hasičského spolku v r. 1882 bol jedným z jeho iniciátorov.

Počas jeho pôsobenia v Rači sa v r. 1888 uskutočnila veľká rekonštrukcia farského kostola. Už v roku 1863 dal M. Alster vyhotoviť na veľký kostolný zvon reliéf sv. Cyrila a Metoda pripomínajúci tisícročnú pamiatku ich príchodu na Veľkú Moravu.

Historicky najstaršia ulica Rače je z vďaky pomenovaná jeho menom.

Slávnostný ornát – toto bohoslužobné rúcho si katolícki kňazi v našej obci dlhé desaťročia obliekali len raz do roka na vianočnú polnočnú omšu, nakoľko je to osobný dar od Márie Terézie z roku 1767. Obdržala ho račišdorfská farnosť a jej vtedajší kňaz Pavol Radočáni ako poďakovanie panovníčky za narodeninový dar – súdok najlepšej račišdorfskej Frankovky, ktorým si naša obec uctila Jej Výsosť k slávnym 50. narodeninám.

Iniciátorom tohto svojského daru bol zemepán Mikuláš Pálfi IV., rozhľadený politik, ktorý mal evidentný záujem na pozdvihnutí úrovne obyvateľov, patriacich do jeho panstva. Naviac bol uznávaným znalcom vína a jeho propagátorom na odbyt v ríši i do zahraničia. On aj sprostredkoval prijatie račišdorfskej delegácie u panovníčky.

Mária Terézia ocenila nielen dobrosrdečnosť svojich poddaných z Račišdorfu, ktorí jej kvalitným vínom priali skoré uzdravenie, ale aj samotné kvality chýrnej Frankovky. Preto ju donačnou listinou uznala za víno hodné cisárskeho stola. Takéto ocenenie samotnou panovníčkou otvorilo povestnému vínu cestu do sveta. Ona sama vraj dbala, aby ho vždy bolo dosť v jej cisársko-kráľovských pivniciach.

Mária Terézia - uhorská a česká kráľovná z rodu Habsburgovcov a rakúska arcivojvodkyňa. V roku 1736 sa stala manželkou Františka I. Lotrinského, s ktorým mala 16 detí. Často je označovaná ako „Matka dvoch cisárov“. Táto osvietenecká panovníčka, korunovaná v roku 1741 v Bratislave, sa pričinila o viaceré ekonomické a školské reformy vo svojej krajine, podporovala obchod a rozvoj poľnohospodárstva, zreorganizovala armádu. Oficiálne sa stala cisárovnou po smrti svojho manžela, rímsko-nemeckého cisára, v roku 1765 a titul zdieľala aj so svojím synom Jozefom. Desaťročia bola kľúčovou postavou v politike 18. storočia v Európe a Habsburskej monarchii priniesla jednotnosť. Z jej detí sa najznámejšími stali Mária Antoinetta, francúzska kráľovná, Jozef II. Habsburský, rímsko-nemecký cisár, a Leopold II. Okrem nemčiny plynulo hovorila po taliansky, francúzsky, ale aj po španielsky a latinsky.

Podľa miestnych povestí Mária Terézia niekoľkokrát navštívila kaštieľ a vinohrady, patriace v Račišdorfe grófovi Pálfimu ako súčasť jeho devínskeho panstva. Račiansku odrodu vína Frankovka povýšila donačnou listinou na víno hodné cisárskeho stola.

Vojtech Polakovič, autor oboch vystavovaných obrazov, patrí medzi popredných súčasných slovenských ľudových umelcov – maliarov. Je nositeľom Výročnej ceny Samuela Zocha za rok 2008.

Na desiatkach jeho olejomalieb pútavo a mnohotvárne ožíva obraz našej Rače, jeho rodnej obce, a jej obyvateľov v časoch nedávnej minulosti i v súčasnosti. Maľuje nielen okolitú krajinu s figurálnymi a animálnymi motívmi, ale aj portréty, kvetinové zátišia, sakrálne výjavy, akty, využívajúc techniku oleja a akrylu na sololite i plátne. Jeho tvorba osobitným videním reality, impresionistickou metódou zobrazenia a svojským výrazovým rukopisom oslovuje diváka a podáva podmanivú výpoveď o našom regióne a jeho kolorite.

Obrazy V. Polakoviča, viackrát vystavované na Slovensku i v zahraničí, svedčia nielen o umelcovom citlivom oku a výnimočnom výtvarnom talente, ale tiež o jeho hlbokej láske a úcte k rodisku, jeho histórii a vinárskym tradíciám.

Spracované z dostupných literárnych a internetových zdrojov.