Rozlúčky so školou

Rozlúčky so školou - stretávky po rokoch

Má jún svojské zvyky, krásu

poznačenú v zošitoch aj na rube fotiek,

poprášenú kriedou - dávno – v starej škole

Aha, tam, tuto som ja – prostredný!

A ja tu, na kraji, v druhom rade -

Vlhne tichý smútok v očiach

ako ranná rosa v tráve

Prázdniny klopú na dvere

A všeličo v srdci poskrývané

opäť čakankou rozkvitlo

Žmurká skromný kvietok

pri chodníkoch, cestách -

všade, všade, všade...

Ktovie, koľko stretávok sa zmestilo do tohtoročného júna? A po koľkých rokoch? A z koľkých maturitných tried a ročníkov? Iste mali svoj dátum, program, miesto. Jedno však mali asi spoločné – radosť zo vzájomného stretnutia a možnosť vracať aspoň v rozhovoroch čas o celé desaťročia. Zastať ešte raz čo len pomyselne a na chvíľu na dávny prah dospelosti a obzrieť sa ... dotknúť sa čarokrásnej stuhy mladosti, nadýchnuť sa, rozosmiať - ech, bolo dobre!