Slnečnice

                         S l n e č n i c e

 

– po niektoré roky  mi nejaká sama od seba vyrástla  v záhradke. Toho roku  asi čakám zbytočne, lebo som pri  bežnej údržbe záhonov žiadnu milú „príšelkyňu“ neobjavila. Musia mi stačiť len obdivné pohľady do jednej zo susedných záhrad, kde rastú až štyri statné slnečnice.

Ale mám aj inú možnosť. Kamarátka mi darovala celú kyticu týchto zmenšenín slnka, a tak stačí momentálne len zájsť do našej obývačky a kochať sa. Ale urobila som aj viac – „zakliali sme spolu s vnukom milé slnečnice do virtuálneho zámku“. Nech ich mám na očiach, kedy si len zmyslím. 

Pravda, iné je „mať na očiach“ priamo – teda aj dotýkať sa drsných listov, vnímať charakteristickú vôňu rastliny, pozorovať kyticu pri rôznej intenzite svetla - a iné – len prehliadať zhotovené snímky. Ale čo navyberáš? Aj tak sa dá! Najmä, ak sa niektorá z fotiek mimoriadne vydarí. 

Nám sa to – myslím si – podarilo:

 

 

Filigránska práca hodná šperkára

Presnosť v tvaroch a ich miere

Koľko úkonov pre šikovné ruky majstra -

Lež ako sa vyrovnať matke Prírode?

Len v tichu postáť a v nemom úžase:

Hľa, aké krásne, veľkolepé dielo!

Ťažko také zopakovať –

Či zakresliť, vytepať, vytesať ...

keď ono kde-tu rastie aj samo –

Vykľuje sa zo semienka a

rastie, vzmáha sa  - jedna a stá, tisíca

neuveriteľná Krása!

                                                       Foto: D.L. a V.B.