Na chvíľu pospiatky

Stojím na druhom nástupišti a čakám na vlak do Trnavy. Moderná stanica, nástupište, podchody – rozmerné a neosobné. Kto by ich stihol poupratovať? Vyrušuje ma ich vzhľad, a tak sa v mysli ponáhľam späť. Pred polstoročím stála ešte stará budova stanice. V jej čakárni v chladných mesiacoch hriali čakajúcich pasažierov jedny obyčajné kachle, v letnom čase krášlili kovové zábradlie pred stanicou debničky s kvitnúcimi muškátmi. Pravda, chodilo sa k vlakom po štrku a nástupištia neboli práve najbezpečnejšie. Sem-tam sa nedalo rozumieť staničnému rozhlasu, aký vlak práve prichádza, ale na malých staničkách väčšinou všetci už zo zvyku vedeli, ktorý to práve bude.

A idem ešte ďalej, ale tam už nemám osobnú skúsenosť – len sa môžem domnievať, predstavovať si, ako to len bolo? U nás – v starom Račišdorfe:

27. 9. 1840, teda pred 175 rokmi, bol spustený do prevádzky prvý úsek konskej železnice na trase Bratislava – Svätý Jur v dĺžke 15,5 km. Konská železnica do Sv. Jura bola prvou železnicou na Slovensku a v Uhorsku. Pre zabezpečenie jej prevádzky riaditeľstvo zakúpilo 118 koní, ktoré ťahali dva osobné vozne, čoskoro aj nákladné. V Rači sa nachádzala prepriahacia stanica pre kone.

V roku 1836 sa stretlo 17 grófov, statkárov a obchodníkov, aby založili spoločnosť, ktorá postaví železnicu z Bratislavy do Trnavy. A tak Prvá konská železnica na Slovensku bola sprevádzkovaná v roku 1840 a viedla z Bratislavy do Svätého Jura a potom v roku 1846 bola predĺžená cez Trnavu až po Sereď.

So stavbou sa začalo už v roku 1838 a prvý jej úsek Bratislava - Svätý Jur uviedli do prevádzky v roku 1840. Vozy boli ťahané dvoma pármi koní. Vlak chodil raz predpoludním a raz popoludní tam a naspäť. Plány železnice vypracoval František Oto Hieronimi. Budovy popri železničnej trati, teda aj stanice, boli postavené ako majetok onej súkromnej spoločnosti.

V  roku 1873 prešla železnica na parný pohon.

Konská železnica – Jur

Hlavná stanica Prvej konskej železnice v Presburgu

Iste to bola v tej dobe veľká udalosť. Predpokladám, že k nej patrila aj veľká slávnosť – so živou hudbou, prejavmi, kvetmi, ováciami. Aj prvá pasažierska skúsenosť – viezť sa v novom vozni – iste pohodlnejšom a priestrannejšom ako v koči. Kopytá koní vyťukávali svojský rytmus trasy a za oknami ubiehala krajina.

Ktovie, čo všetko si rozprávali vtedajší obyvatelia našej obce, keď do ich života vstúpil tento nový, na tú dobu naozaj moderný fenomén? Môžeme sa len domnievať... a pripomínať si...