STRETNUTIE S DÁVNYM ČASOM

Hoci málo, hoci len symbolicky, ale bolo to zaujímavé sobotné stretnutie. Stačilo sa vybrať popoludní 6. augusta 2022 do Karloveskej zátoky.

Na pokojnej hladine dunajského ramena sa pohojdávala Danuvina Alacris (Živý Dunaj), replika 12-veslice typu „lusoria“, aké patrili do riečnej flotily „Classis Pannonica“ v čase, keď veľrieka Dunaj po štyri storočia bola deliacou hranicou medzi starovekým Rímom a Barbarikom.

„Limes Romanus“ – čoraz viac sa odkrývajú poznatky o dobe, keď bol každodennou realitou a diktoval život obyvateľstva v jeho širokom okolí. Kontakt dvoch svetov – aj nesmierne boľavý, ale aj prinášajúci mnoho nového, nepoznaného pre obidve strany.

Unikátne miesta, dokazujúce jeho existenciu (už v 2. stor. n. l.) – kastel Gerulata v Rusovciach a ďalší kastel (rímsky vojenský tábor) v Iži, boli 30. júla 2021 zapísané do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

Zaujímavá informácia v dennej tlači o medzinárodnom projekte Interreg Living Danube Limens, ktorého produktom sa nedávno stala funkčná rímska veslica, hneď zaujala moju pozornosť. Nielen preto, že sa na jej stavbe plne uplatnili staroveké remeselné techniky aj príslušné stavebné materiály, ale hlavne preto, že sa bude dať túto loď vidieť aj zblízka. V bratislavských starých povestiach sa totiž neraz spomínajú rôzne plavidlá na Dunaji vrátane vojenských – aj rímskych – a povesti v konfrontácii s realitou to je pre mňa vždy lákavá téma.

Ako som sa dočítala, dvojročné stavebné úsilie bolo korunované krásnym štíhlym plavidlom a ono sa 16. júla 2022 vydalo na svoju unikátnu mesačnú plavbu dolu Dunajom z Nemecka až po Čierne more. Plavba dostala názov „Connecting Cruise“. Po zážitku s obhliadkou veslice si rada predstavujem, že aj na ďalších svojich zastávkach upúta pozornosť dospelých aj detí, ako bolo tomu v Bratislave.

Bude to iste aj dobrodružná plavba pre posádku (20 veslárov a 5-členný veliaci tím), veď veslica nemá hlboký ponor, nakoľko patrí do kategórie „monorém“. Ich funkciou bolo predovšetkým hliadkovanie, teda nie diaľková plavba.

Tentokrát však ide o tisíce kilometrov a tiež o nový cieľ – nie hliadkovať, ale propagovať dôležitosť poznávania histórie ľudstva. Poznávania, ktoré aj nám, ľuďom 21. storočia, napovedá, čomu predovšetkým sa máme učiť z predošlých dôb.

Na čele lode Danuvina Alacris vzpína krídla do výšky mohutný bocian. V starovekom Ríme vraj symbolizoval šťastie – čítam si v trojskladačke, ktorú som si vypýtala v informačnom centre tohto projektu. Naozaj – patrí sa priať šťastie aktérom tejto unikátnej plavby. Dalo sa ich vidieť mimo lode – ako ináč – v dobovom oblečení rímskych legionárov, aby dojem z rímskej veslice bol čím dokonalejší.

Nevadí, že sa nám s dcérkou podarilo odfotografovať veslicu len so „súčasnou zvedavou verejnosťou“. Veď mnohí, hlavne deti, radi využili možnosť sadnúť si na miesta veslárov. Nechať sa pohojdať na dunajských vlnách a možno si aj na chvíľku predstavovať: „ako by to bolo, keby...“ podarený zážitok!

Po návrate domov som si otvorila prvý diel Knihy o Bratislave od P. Dvořáka, kde na str. 113 kresba podľa reliéfu na Trajánovom stĺpe zachytáva práve rímske loďstvo na Dunaji. Neodolala som a opätovne som sa začítala do kapitoly rozprávajúcej o tom, „Ako Gerulata vstala z mŕtvych“. Archeológia, to je dobrodružstvo nad dobrodružstvo, ale aj „boj s časom“ a veľká dávka trpezlivosti, pokory aj viery... Pre nás, laikov, je výsledok práce archeológov širokým zdrojom prekvapení, poznatkov, inšpirácie, rozletu fantázie, ale neraz iste aj pomyselný „varovný prst“.

August 2022: Replika rímskej veslice pod Devínom, v Karloveskej zátoke, potom pri Danubiane, v Iži, Komárne... Atrakcia? Poznanie? Premýšľanie? Verím, že toho druhého a tretieho bolo aj bude viac... naozaj až po ústie Dunaja do čiernomorských vôd ...

Autori myšlienky a kolektív jej realizácie si to iste zaslúžia.

D. L.

Ešte pridávam pomyselné P. S.

V brožúrke Rača, ktorú vydal v r. 1997 MÚ Rača, uvádza vtedajší zástupca starostu p. Vladimír Ivanič zaujímavú informáciu – citujem: „Objavil sa jeden náhodný dôkaz: vo vinohrade nazývanom Potočný, v miestach, kde sa nachádza studnička Rajtárka, pri rigolovaní našli bronzový peniaz z doby rímskeho cisára Trajána, teda zo začiatku 2. stor. n. l. Tento nález odovzdal nálezca – vtedy študent, dnes architekt František Veselský – SNM v Bratislave.“ (str. 3) 

Foto:   1. - 4. – D. L. ml.
            5. z internetu