Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

3:00 PM
0
Sedím v električke a veziem sa do centra mesta. Čaká ma zvláštne stretnutie – aké ešte nebolo a ani po druhýkrát nebude ... vlastne bude, ale už v inej forme a iste nie také sugestívne. Niektoré situácie v živote človeka majú zvláštne miesto, zvláštnu atmosféru –
Som tam, kde som si priala byť – a v myšlienkach sa prihováram:
 
Stojíš predo mnou v celej svojej kráse
pripravený vzniesť sa k výšinám
Zosobnená legenda ukotvená v čase –
Si zrazu celkom blízko k ľuďom – k nám!

Zopár nás tu stojí, aj ďalší prichádzajú
Koľko pláva naokolo nemých slov –
Myšlienky len víria nad hlavami
nehlučnou mäkkou nostalgiou...

Pre teba roky? Kdeže! Storočia
valia sa naokolo – pália aj chladia
Hromy – blesky neohnú ti chrbát
Stále si víťaz, mocný ochranca

My, ľudia? Aj teraz drobíme čas
len na roky, a s bázňou v duši
Ty budeš ďalej tam – vo výškach,
kým nám tu, dole, čas sa míňa, prší...
 
Až ma striaslo nad porovnávaním neporovnateľného. Radšej vyberám z tašky fotoaparát a potom hľadám správny uhol záberu. Z jednej, druhej, každej strany. Medzitým sa prihrnula veľká skupina turistov a sprievodca im v nemčine rozpráva, vysvetľuje, čím všetkým sa môže pýšiť história tohto miesta – nádvoria Starej radnice.
Možno srdca starého Prešporka? Ako dobre, že stále bije! Aj keď si historické centrum Bratislavy preoblieka do istej miery svoj historický šat, stále je v ňom množstvo drahocenných skvostov. Len vedieť o nich! A chrániť, nestrácať!
Rozhodla som sa pridať medzi zábery vo fotoaparáte aj pohľady na Michalskú vežu. Veď tam bol aj bude môj dnešný „tichý spoločník“. Bude sa skvieť v lúčoch slnka, neraz sa zahalí do hustého plášťa z mračien, obalí ho srieň, prilepia sa naň snehové vločky... Vzlietnu k nemu holuby aj čajky, vrany, možno ho pozdravia aj divé husi na svojich tradičných trasách...
 
Na Michalskej ulici je živo. Rozváňa ponúkané jedlo, miešajú sa rozhovory v rôznych jazykoch, z otvoreného vchodu istého obchodíka zaznieva hudba, chodci si vykračujú, aj sa náhlia ... a zhora sa na to všetko pozerá Michalská veža. Celá je zamotaná do závojov ochranných sietí a tkanín, presvitá cez ne konštrukcia lešenia. Áno, potrebná rekonštrukcia tejto vzácnej prešporskej stavby stále trvá –
Vyčkala som si na slnečné lúče, keď sa predrali spoza mraku a už mám vo fotoaparáte dva-tri zábery. Predstavujem si, ako po stanovenom čase pridám k svojim dnešným záberom ďalší, keď už bude Michalská veža opäť vo svojej nadčasovej kráse.
Z neďalekého obchodíka blízko veže privanula ku mne sladká vôňa – medová. Postojím pred jeho výkladom, kde sa ponúkajú rôzne produkty z medu v darčekovej úprave. Neodolám a vkročím dnu –
 
Sedím opäť v električke. Za oknom ubiehajú známe bratislavské ulice, ale mňa stále obklopuje pomyselné fluidum predošlého zážitku. Zlatý odlesk sochy sv. Michala, výraz jeho zadumanej tváre mladíka, a predsa premožiteľa zla v podobe draka, sa spája s lahodnou vôňou medu.
Na jednej strane majestát – na druhej až osobná intimita.
 

 
Priesečníky času a túžby: Bodaj by legendou opradený ochranca nášho mesta mohol naň vzhliadať ďalšie a ďalšie desať či storočia! A my, obyvatelia jeho mesta? Bodaj by sme mali v sebe teraz aj do budúcna živú, hojivú silu medu!
 
Je 29. september 2022, v kalendári svieti meno Michal. Pripisujem k nemu pracovný zápis: „Nádvorie St. radnice, sv. Michal - foto“
D. L.
 

0 comments:

Zverejnenie komentára