VŠEDNÉ NEVŠEDNÉ RÁNO

Hľa, zopár lúčov preniká riedkou hmlou
a prepletá sa cez koruny spiacich stromov
Marcové ráno ospalo prebúdza sa
v strapatej kolíske za dedinou
Pole sa zmenilo na more
s pokojnou hladinou
Ľadová osuheľ zmrazila vlny
Kĺžu sa po nich dlhé tenké tiene
tak veľmi podobné notovej osnove
Tichučké ticho zavládlo nad krajinou
a predsa v ňom tuším závan melódie:
Jar vybrnkáva na konároch stromov
na tom pomyselnom Ostrove nádeje
úvodné tóny Marcovej rapsódie.
Tuším v nej trilky speváčikov
bzukot včiel i šelest trávy
Pulz života neskonalý!
Nastavujem slnku svoju tvár a šepkám prianie neskromné:
Dožič mi, život, nielen túto jar - v mojom srdci ešte toľko túžob drieme.

 

D. L.
1. marec 2023
Foto: Jozef Kittler