PO SCHODOCH, PO SCHODOCH...

„Po schodoch, po schodoch, nerátam poschodia...“

... a ja nerátam, vlastne rátam, veľmi rátam svoje
prekvapenie a nadšenie z takéhoto stretnutia...

Ide to? ... ale áno... aj keď ...

... som ticho ako myška, len dávam pokyny mobilu...

„Pánafera, to je schodisko! Uf, uf, ešte nohu, chvost!“

„Ááá, je to! Som hore! Ešte dva schody a som na chodníku...“

Skutočne to bola vzácna chvíľa. Som rada, že mobil poslúchal.

A že nám nikto fotenie neprekazil. Však, kamarátka Jašterička?

Možno mi ešte niekedy zapózuješ?!