Oplatí sa pripomenúť

31. máj 1732, 18. apríl 1861 a ešte ďalšie dátumy, podchytené vo farskej kronike, dodnes pripomínajú ako „Račišdorfom preletel ohnivý kohút“.
Vtipné metaforické vyjadrenie, ale krutá skutočnosť. Veď v r. 1732 zhorelo počas necelých štyroch hodín 93 domov a bolo 7 ľudských obetí, v r. 1861 zhorelo 152 domov. Neblahá spomienka - radšej ju vyvážme informáciou, ako sa vtedajší Račišdorfania rozhodli bojovať s údermi osudu. 4. mája 1882 položili základy Dobrovoľného hasičského spolku.

Z jeho kroniky sa dozvedáme, že zakladajúcu komisiu utvorili: rím. kat. farár M. Alster, evanj. farár  G. Polevkovič, opát J. Gotčár, A. Pauer, notár,  K. Tim, evanj. učiteľ, F. Krížik, vinohradník a starosta obce,  E. Sloboda, vinohradník, F. Würfl, mlynár, A. Wallner, strojník, L. Polák a S. Horschütz, obchodníci, F. Wallner, pokladník  spolku. Za činných členov spolku sa prihlásilo 85 chlapov rôzneho veku.

Čoskoro stálo na Dolnom konci na brehu potoka prvé drevené hasičské depo a vedľa neho  stožiar v tvare písmena H. Zvykli na ňom sušiť hadice po zásahu pri požiari alebo po hasičskom cvičení.

Vtedajší dobrovoľní račišdorfskí hasiči brali svoje povinnosti veľmi vážne. Riadne platili členské, zúčastňovali sa na praktickom výcviku, poriadali spoločenské podujatia a hlavne chránili pred požiarmi obec a jej chotár. Neraz zasahovali pri požiaroch  aj v okolitých obciach.

Uhasiť požiar v Račišdorfe nebývalo ľahké, veď  v obci nebola ani jedna verejná studňa na pramenitú vodu. Z troch studní, „čistiarní“, sa voda  naberala pomocou háku, z dvoch ďalších hlbších vedrom, pripevneným na „nekonečnej“ reťazi. Len v niekoľkých gazdovských dvoroch boli studne „rumpálové“ a pri „Pastírňi“  dve „húlové“, teda vahadlové.

Dobrovolný hasičský spolek  sa od svojho vzniku tešil veľkému záujmu a dôvere miestnych občanov. Čoskoro mal svoju dychovku, poriadal zábavy, plesy, zúčastňoval sa na cirkevných procesiách.

V Deň sv. Floriána, 4.5., býval v Račišdorfe tzv. „poloviční svátek“, členovia - hasiči, pracujúci v priemysle, si naň vyberali pracovné voľno. Za sprievodu svojej hudby v slávnostných uniformách šli procesiou k jeho soche. Na Turíce, v pondelok popoludní usporadúvali majáles a pozývali naň kolegov – hasičov z okolitých obcí. Predvádzali spolu s nimi odborné cvičenia aj zábavné hry pre deti.

Činnosť Spolku  stagnovala  počas svetových vojen, avšak v povojnovej dobe jej aktivity opäť oživili.

Dnes nám spomienku na záslužnú činnosť Spolku pripomína iba Budova  Hasičského domu na Detvianskej ul., postavená v r. 1939 za 179 248,40 Ks. V súčasnosti slúži sčasti Spolku vyslúžilých vojakov M.R. Štefánika (vrátane Pamätnej izby) a sčasti vozovému parku MÚ.

Históriu Spolku pripomínajú dobové fotografie a ďalší dokumentačný materiál nainštalované

v Račianskej pamätnej izbe (Obecný dom, Alstrova ul.).

Čoskoro budú v Rači Hody. Pripadajú vždy na prvý májový víkend a tohtoročné budú preto 5.  a 6. mája. V ich predvečer 4. mája – presne na deň s menom Florián  - je v Rači plánovaná vernisáž výstavky detských a žiackych výtvarných prác na tému „Oheň – dobrý sluha, ale zlý pán“ a tiež spomienkové stretnutie občanov na počesť 130. výročia vzniku Račišdorfského hasičského spolku pri soche sv. Floriána. Tieto podujatia pripravuje Miestny odbor Matice slovenskej v Rači v spolupráci s Miestnym aj Školským úradom.  

Dobová faktografia vybraná z dostupnej dokumentácie, spracovanej Ľ. Havlovičom.