Apríl – dekafónia nálad, bizarná výstavka obrazov v dažďových kvapkách, po mlákach na chodníkoch ... aj v nás, ľuďoch ... A predsa tuším, počujem, s radosťou vnímam jasavé sólo Jari – jej prítomnosť je zo dňa na deň zreteľnejšia –
Prší, prší...ako v pesničke... Zo šlabikára detských spomienok
Apríl sa na zimu hrá zopár viet prečítam,
Lenže vzduch vonia nezmazaných slov
kvetmi, medovo – A potom dobehnem
Je jar! vnuka pred sebou –
Kráčam – Spoločne
retiazkou krokov prekročíme dážďovku
zväzujem mláky – a z vlasov vŕby
Vijem z nich veniec strasieme drobné kvapky:
ako z púpav a Aby ešte viac pršalo!
sedmokrások –
Začarovaný... Pod dáždnik skryjem
svoj babkovský smútok –
Kedy sme ich plietli Veď je tu jar!
na briežku nad potokom Tak sa mi po nej
a žlté húsatá zacnelo...
pri nás čivčali?...
Kam sa len podelo
toľko jarí, rokov?
Čas –
Kto ťa, chlapče,
dobehne,
zastaví?
0 comments:
Zverejnenie komentára