Divé vlčie maky

Divé vlčie maky –

poslíčkovia leta

Kníšu sa, hojdajú

v poryvoch vetra.

V májovom dáždiku

sukienky vyperú,

čakajú na slnko,

júlovú nedeľu.

Až potom s kláskami

na lúke, v obilí

vyčaria s nevädzou

letný obraz. Milý –

Milý v rodnom kraji –

Milý v rannom snení –

Aj keď si ďaleko,

je v srdci hlboko

 túžbou - opradený.

... zakotvený? ... omotaný? ... rozmýšľam, ktorý výraz by bol najvhodnejší, keď chce človek vyjadriť, čo cíti, čo nosí naozaj hlboko v srdci. A možno to ani nejde. Možno sú slová príliš konkrétne, ulapiteľné, kým pocity človeka sú fluidá – večne premenlivé obláčiky v nás aj okolo nás. Vyžarujeme ich do nášho okolia, aby sa stretali s inými, podobnými a zazneli tichou, nehmatateľnou hudbou. To sa stalo práve nedávno. Dostala som jednu pohľadnicu zďaleka a na nej i v texte pozdravu motív makov. Cinkol a dostal podobu veršíkov – možno zarezonujú aj ďalej – ešte u niekoho...