Keď vonia máj

Keď vonia máj

Veje vetrík májový,

nesie pozdrav voňavý –

bazy, ruží, agátov.

Vôňou sladkou bohatou

už cukruje vzdušné prúdy,

starú pieseň zo sna budí.

Kde si, kde si, gramofón?

Roztoč platňu, vydaj tón!

Mám ju v hlave – chytám slová –

Náladička agátová:

Akáty bílé, žalují vám,

nesmírnou bolest já v srdci mám –

Odešlo štěstí, zůstal jsem sám,

akáty bílé, žalují vám...

Tóny - slová – je ich málo –

Viac v pamäti nezostalo,

iba sladká melódia -

Občas sa mi pripomína

s vôňou bazy, agátov –

Vždy rovnako – dojato!

V nedeľu v záhradke nad Račou voňalo hlavne agátmi – klonia sa nad prístupovou cestou, posýpajú ju drobnými voňavými lupienkami. V račianskom chotári na pomedzí vinohradov a lesa je ich bohato. A bazy tiež – možno by som mala povedať „hularu“, lebo to je správne račišdorfské pomenovanie. Pridávajú do ovzdušia svoju vôňu, ale spôsobujú na istý čas aj zaujímavé sfarbenie lesného porastu – ako keď človek začína šedivieť. Objavia sa šediny na spánkoch, pridajú účesu zaujímavý vzhľad – lesy nad Račou – na malokarpatských vŕškoch – tiež majú svoje „šediny“... alebo „melír“?

Jedným slovom sú zelenkavé a tuhozelené. Pokým sa to nezmení, budú voňať – nielen sviežou zeleňou, ale aj medovou vôňou kvetov. Bože, taká hostina pre včeličky! Len keby ich bolo viac. Veru, zišli by sa.

Teda od hory vonia agátmi a dolu v Rači, napríklad na našom sídlisku, už vonia aj lipovým kvetom a okolo električkovej trate, ale aj pri zdravotnom stredisku – olivami.

... „Olivo, olivo, olivo zelená“... hneď ma napadá ďalšia melódia a ďalší starý šláger. Nečudujem sa, že je „sladký“ – veď sa kedysi „nosili“ takéto piesne. Pripomínajú včelí med, v ktorom sa snúbi farba aj vôňa, sladkosť a ešte čosi – možno by sa to dalo nazvať zhmotnením slnečných lúčov, nádherného sviežeho májového povetria.

... „Je máj a ty si úžasná...“ škoda, že neviem pokračovať v texte ďalšieho starého šlágru. Ale melódiu si pohmkávam... a je mi krásne, májovo!