Zamyslenie

Akí sme my, ľudia modernej  doby –

zviazaní lanami, povrazmi, nitkami

Stačí nám aj obraz na diaľku –

Sprostredkovaný?

Svet na obrazovke počítača –

ako na dlani.

Ale on vonku naplno žije!

Vonia, šuchoce, dýcha!

Planéta Malého princa?

Náš priestor – bolesť – pýcha  –

Trhám burinu v záhone s kvetmi,

zbieram z kríčkov neskoré maliny,

zhrabúvam lístie z trávnika –

bežné záhradkárske úkony ...

Vtom  – fŕnk! – a pred očami mihne sa čosi

drobné, živé –

Ktovie, čo rieši? Kam sa náhli?

Podľa svojho žije.

A ja som zrazu iba hosť – tu – v našej záhrade –

Načúvam hlasom  – je ich dosť –

v tajomnej matke – Prírode.

Foto: internet, D. Luknárová