Zvyčajné sa stáva
nevšedným,
keď sa kvapky
zhmotnia
v nevídané
tvary –
Tu človek –
zblúdilec
s prekvapením
v tvári
vôkol sa obzerá -
a čuvom
neverí –
Či to voda spieva
v snehovom
páperí?
Je tak - voda
spieva,
keď ju Mráz
len chladným
dychom hladká –
A Zima?
Výšivkárka vrtká
čaruje čipôčky na
konároch,
v tráve –
Slnko? Rozsýpa
iskričky
drobné,
ligotavé...
Ach, čo všetko sa
stane,
keď je vonku
pod nulou!
Len poď, len sa
potúlaj
ľadovou zimnou krajinou...
Foto: G.
Slivová
Text: D. Luknárová
prenádherné foto, prenádherné krásy našich Karpát !
OdpovedaťOdstrániťpekná a výstižná báseň :)
OdpovedaťOdstrániť