„Mami, budeme mať v škole karneval. A vieš, čím chcem byť?“ – možno
sa po tieto týždne takto začína nejeden rozhovor v nejednej rodine
škôlkára či školáka. Rozbehlo sa totiž obdobie karnevalov, plesov, bálov
a žijú nimi nielen dospelí, ale aj deti. Aj keď nie všetky a všetci, ale
tieto formy zábavy boli a aj zostávajú významným spoločenským fenoménom.
Fašangi, Turíce, Velká noc ide, kto nemá kožucha, zima mu bude ...
pamätám si z detských rokov fašiangové zvyky z iných lokalít
Slovenska, ako je Rača, a práve preto bolo treba siahnuť do spoľahlivého
knižného zdroja. Ale aj počúvať pútavé rozprávania od rodených a čím
starších Račanov.
V monografii Rača od Jána
Podoláka nájdeme k tradíciám a zvykom v Rači veľa zaujímavých informácií.
Nielen fašiangových, hoci fašiangy sú predsa len „fašiangi, nem. fošink“(str.200). A tak zostaňme chvíľku pri
nich a vnímajme ich rozmarnú atmosféru:
Račianske „báli“, podľa ústnej aj
zapísanej tradície, organizovali rôzne inštitúcie a spolky. Vraj dlhý čas
bol najznámejší „hasickí bál“. V zápisniciach, ktoré sa nám zachovali
z prvých rokov fungovania Dobrovoľného hasičského spolku (zboru), sa
dozvedáme nielen to, že bol založený v roku 1882 (4. mája) a mal 85
členov, ale napríklad aj to, že už v roku 1883 sa konal v hostinci
U troch zajacov prvý hasičský ples. Členovia – hasiči zaplatili naň
vstupné 50 grajciarov a ostatní hostia po 1 florene. Dokonca poznáme aj
čistý zisk z plesu – 73 fl. a 63 gr. Len pre porovnanie na nákup
prvej hasičskej striekačky v tom období musel dať Spolok dohromady 875
florenov.
V Rači nebývala núdza
o dobrých hudobníkov aj kapely a ani o vôľu dobre sa zabaviť. Vraj
sa tancovalo po celý fašiang. Býval konvent
bál – poriadaný evanjelickou cirkevnou obcou, katolícky „kostelňí alebo cirkevňí
bál, remeselňíckí, ertéjáckí (organizovaný športovcami) aj ď. Zaujímavé
pomenovanie mával tzv. pinkl bál, čo
znamenalo, že sa na onen bál nosievalo vlastné pohostenie z domu: varená
šunka, chlieb, koláče a hlavne typické šišky a fánky. Susedia sa
vzájomne ponúkali a hostili.
Vyvrcholením fašiangov boli
posledné tri dni, tzv. „konec fašank“.
V tieto dni sa vraj nevykonávali v račišdorfských domácnostiach
žiadne väčšie práce. Pre gazdiné platil aj zákaz šiť, lebo by vraj sliepkam „zašili zatki“ a neskoro by im
začali znášať vajcia. Muselo byť zábavné pozývanie na posledné fašiangové
tancovačky: mládenci–pozývači chodili po rodinách s „fišpánkami“ alebo
„španielkami“, parádnymi paličkami, na ktoré gazdiné „navliekali“ veľké
vyprážané šišky. Zábavy sa konali až
do utorka pred „popeleční stredou“
a mávali aj svoju „tancmajsterku“. Bola
ňou niektorá z bohatších dievok
a jej povinnosťou bolo nielen uviesť prvým tancom zábavu, ale sa aj postarať
o pohostenie pre mládencov –pozývačov i zjednaných hudobníkov.
V poslednú noc pred
„popolcom“ mládenci a dievky „pochovali
basu“ - vystrojili jej symbolický pohreb aj s plačom a piesňami a začalo
obdobie „velkého pústu“. Stávalo sa,
že mládenci vyprevádzali z tejto zábavy dievčatá kurióznym spôsobom – ak sa
zdržali v sále po polnoci - pomazali im tváre popolom: „ Šak popelečňí streda je škaredá streda!“
Kedy sa začala tradícia školských detských karnevalov, to spomínaná
monografia nezaznamenáva, iba uvádza, že na Blažeja (3. februára) nechodievali
račianski učitelia ani žiaci na obchôdzky, ako inde na Slovensku, ale
usporadúvali popoludní v škole zábavu, na ktorú sa mohli prísť pozrieť aj
rodičia.
V súčasnosti poriadajú
račianske školy veľmi pekné vianočné besiedky. Žiaci s bohatým kultúrnym
programom vítajú rodičov počas zápisu budúcich prvákov, vystupujú počas vianočných
miestnych trhov, račianskych hodov, na vinobraní, aj pri rôznych iných
kultúrnych príležitostiach. Obľube sa tešia, ako som už uviedla, aj fašiangové
karnevaly.
Karnevaly? Hm, byť tak na povestnom karnevale v Benátkach
alebo v Rio de Janeiro?! To by bola „podívaná“! Hľa, koľko radosti, koľko
tajomna poskytuje človeku, a to nielen dieťaťu, maska! Zrazu je niekto
iný, môže si skúsiť iný model správania, môže vyzvať do tanca, koho chce, môže
zažiť úspech, môže... Ku karnevalom patria scénky, tanečné vystúpenia aj veselé
súťaže a hry. Nepanuje tréma, skôr potlesk a uznanie.
Uznanie – podľa informácií v najnovšom čísle Račianskeho
výberu, ale aj podľa vyrozprávaných zážitkov z tohtoročného Račištorfského
bálu najväčším prekvapením a zážitkom pre jeho účastníkov bolo odhalenie dvoch najnovších obrazov od pána
Vojtecha Polakoviča. Portrét Márie Terézie a farára Mórica Alstera –
kto by v Rači nevedel, prečo sú nám tieto dve historické osobnosti také
vzácne. Od 25. februára 2014 ich
máme zvečnené v pôsobivom výtvarnom stvárnení. Nakoľko nemáme v našej
obci zatiaľ lepšiu možnosť, patrí týmto obrazom čelné miesto v sále
Nemeckého kultúrneho domu. Autorovi diel
– pánu Vojtechovi Polakovičovi patrí od nás, Račanov, uznanie a vďaka.
Použitá
literatúra:
J.
Podolák a kol.: Rača, 1989
Pamätná
kniha DHZ v Račišdorfe
0 comments:
Zverejnenie komentára