Po schodoch...

„Po schodoch, po schodoch,

nerátam poschodia...“

... a ja nerátam, vlastne rátam, veľmi rátam svoje

prekvapenie a nadšenie z takéhoto stretnutia...

... som ticho ako myška, len dávam pokyny mobilu...

Ide to? ... ale áno... aj keď ...

„Pánafera, to je schodisko! Uf, uf, ešte nohu, chvost !“

„Ááá, je to! Som hore! Ešte dva schody a som na chodníku...“ 

Skutočne to bola vzácna chvíľa. Som rada, že mobil poslúchal. A že nám nikto fotenie neprekazil. Však, kamarátka Jašterička? Možno mi ešte niekedy zapózuješ?!