Kam ísť? Čo si
nenechať ujsť? Veď ponuka prírodných krás, ale aj historických zaujímavostí je
skutočne bohatá.
Jeden deň sme
venovali Blatnici. Škoda, že nám do rozsiahleho turisticko-poznávacieho plánu,
ako po iné dni, vstúpilo počasie. Bezoblačná ranná obloha sa naplnila
obláčikmi, čoskoro oblakmi a popoludní už vôbec nemali svojskú letnú bielu
ľahkosť. Oťaželi, stmavli, pohrozili búrkou. Nedalo sa ináč, len sa
z Blatnice pobrať späť.
Ale zopár záberov
som si ulovila.
Svojské
budovy starých „sypární“
Vynovené
domce preslávených blatnických olejkárov s uzavretými klenutými bránami
... dokonca
s cudzokrajnou architektúrou
... ale aj
romantický domčúrik, typický pre tento kraj.
Už sme chceli
nastúpiť do auta, keď som si všimla neveľký pomníček – hrob neznámeho
partizána. V obci nie je jedinou spomienkou na tuhé boje, ktoré sa
v tomto kraji odohrávali pred sedemdesiatimi rokmi. „Centrálnym symbolom
tohto boja je veľký pomník na
rozhraní Gaderskej a Blatnickej doliny na konci obce s textom „Z dvoch dolín – vrchmi chránený – tu život proti
smrti šiel““(vybrané
z oficiálnej web-stránky obce).
„Život proti smrti“
– životy vykúpené životmi – aj neznáme, ako tento. Domáci majú v úcte jeho
hrob, aj keď nevedia jeho meno a niekde – ktovie kde? - iste ešte niekto
za ním smúti.
Hroby, mohyly
neznámych vojakov – symboly mnohých bojov, mnohých bitiek. V čase výročí
sa k nim kladú vence, kytice, pochoduje a vzdáva hold čestná stráž.
Ale horia aj skutočné alebo pomyselné sviečočky spomienok – konkrétnych
smútiacich nad stratou ich najbližších. Tam už nie je symbolika, tam sú životné
osudy ľudí – tých, čo padli aj tých, čo ich dodnes oplakávajú.
Je nesmierne smutné,
že aj v dnešných časoch pribúdajú na rôznych miestach našej Zeme nové
mohyly neznámych bojovníkov, ale aj mnohých civilistov. Je človek v tom
najvšeobecnejšom vyjadrení naozaj „nepoučiteľný“? Ľahkovážny? Chamtivý? Alebo
zúfalo presvedčený o svojej pravde, a preto ochotný v jej mene
čohokoľvek?
Koniec veľkých
školských prázdnin už celé desaťročia prináša so sebou aj takéto myšlienky.
0 comments:
Zverejnenie komentára