V PREDJARÍ...

V predjarí ...

 

Oprelo slnko bosé lúče,

opiera ich smelšie do zeme

V jeho mokrých stupajach

biele kvietky, lístky zelené –

 

Kyvkajú hlávkami, tešia sa z pohody,

kolo nich piesenka motká sa, prechodí -

Od vetríka, vtáčikov – ejha, koľko kriku!

Skacká stružka vody len tak po chodníku

 

Sviežo je, veselo v našom chotári –

Náhli sa príroda zo zimy do jari.

A človek? Teší sa z toľkej zmeny –

dvíha tvár ku slnku – v roztúžení...

 

Dvíha tvár ku slnku – s túžbou vrelou -

dočkať sa pohody – bez temných tieňov!

S belasou oblohou a slobodou letu -

dopriať ho, dožičiť rozhnevanému SVETU.