ŠEPKANÉ NEZÁBUDKÁM

Šepkané nezábudkám

Na rozlúčku s pani Martou Prokešovou

 

Bola chvíľa – a kvety sa dievčine

tíško privraveli

rečou krehkosti, krásy

i tajných odkazov...

Črtali nebadane osud mladej ženy,

jej srdcu plnému tichej lásky, nehy.

 

Rozumieť kvetom?

A rozumieť človeku?

Ako ich túžby, prehovory

spletať do kytice ako do básne?

 

Hľa – život pevnou stuhou

citu a práce previazaný

odvíjal sa - plynul naplno:

Tvorivo, radostne!

 

Dnes tíško – blízki i vzdialení

kloníme hlavy

vo vďačnom zamyslení...

Slzám šepkáme spomienku

na ľudský osud,

čo sa práve naplnil –

 

A predsa ostáva v nás,

kvetmi a krásou – ovenčený.

 

S úctou, obdivom a vďakou
D. Luknárová