Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

0
„Mami, budeme mať v škole karneval. A vieš, čím chcem byť?“ – možno sa po tieto týždne takto začína nejeden rozhovor v nejednej rodine škôlkára či školáka. Rozbehlo sa totiž obdobie karnevalov, plesov, bálov a žijú nimi nielen dospelí, ale aj deti. Aj keď nie všetky a všetci, ale tieto formy zábavy boli a aj zostávajú významným spoločenským fenoménom.

Fašangi, Turíce, Velká noc ide, kto nemá kožucha, zima mu bude ... pamätám si z detských rokov fašiangové zvyky z iných lokalít Slovenska, ako je Rača, a práve preto bolo treba siahnuť do spoľahlivého knižného zdroja. Ale aj počúvať pútavé rozprávania od rodených a čím starších Račanov.

V monografii Rača od Jána Podoláka nájdeme k tradíciám a zvykom v Rači veľa zaujímavých informácií. Nielen fašiangových, hoci fašiangy sú predsa len „fašiangi, nem. fošink“(str.200). A tak zostaňme chvíľku pri nich a vnímajme ich rozmarnú atmosféru:

Račianske „báli“, podľa ústnej aj zapísanej tradície, organizovali rôzne inštitúcie a spolky. Vraj dlhý čas bol najznámejší „hasickí bál“. V zápisniciach, ktoré sa nám zachovali z prvých rokov fungovania Dobrovoľného hasičského spolku (zboru), sa dozvedáme nielen to, že bol založený v roku 1882 (4. mája) a mal 85 členov, ale napríklad aj to, že už v roku 1883 sa konal v hostinci U troch zajacov prvý hasičský ples. Členovia – hasiči zaplatili naň vstupné 50 grajciarov a ostatní hostia po 1 florene. Dokonca poznáme aj čistý zisk z plesu – 73 fl. a 63 gr. Len pre porovnanie na nákup prvej hasičskej striekačky v tom období musel dať Spolok dohromady 875 florenov.

V Rači nebývala núdza o dobrých hudobníkov aj kapely a ani o vôľu dobre sa zabaviť. Vraj sa tancovalo po celý fašiang. Býval konvent bál – poriadaný evanjelickou cirkevnou obcou, katolícky „kostelňí alebo cirkevňí bál, remeselňíckí, ertéjáckí (organizovaný športovcami) aj ď. Zaujímavé pomenovanie mával tzv. pinkl bál, čo znamenalo, že sa na onen bál nosievalo vlastné pohostenie z domu: varená šunka, chlieb, koláče a hlavne typické šišky a fánky. Susedia sa vzájomne ponúkali a hostili.
Vyvrcholením fašiangov boli posledné tri dni, tzv. „konec fašank“. V tieto dni sa vraj nevykonávali v račišdorfských domácnostiach žiadne väčšie práce. Pre gazdiné platil aj zákaz šiť, lebo by vraj sliepkam „zašili zatki“ a neskoro by im začali znášať vajcia. Muselo byť zábavné pozývanie na posledné fašiangové tancovačky: mládenci–pozývači chodili po rodinách s „fišpánkami“ alebo „španielkami“, parádnymi paličkami, na ktoré gazdiné „navliekali“ veľké vyprážané šišky. Zábavy sa konali až do utorka pred „popeleční stredou“ a mávali aj svoju „tancmajsterku“. Bola ňou niektorá z bohatších dievok a jej povinnosťou bolo nielen uviesť prvým tancom zábavu, ale sa aj postarať o pohostenie pre mládencov –pozývačov i zjednaných hudobníkov.
V poslednú noc pred „popolcom“ mládenci a dievky „pochovali basu“ - vystrojili jej symbolický pohreb aj s plačom a piesňami a začalo obdobie „velkého pústu“. Stávalo sa, že mládenci vyprevádzali z tejto zábavy dievčatá kurióznym spôsobom – ak sa zdržali v sále po polnoci - pomazali im tváre popolom: „ Šak popelečňí streda je škaredá streda!“

Kedy sa začala tradícia školských detských karnevalov, to spomínaná monografia nezaznamenáva, iba uvádza, že na Blažeja (3. februára) nechodievali račianski učitelia ani žiaci na obchôdzky, ako inde na Slovensku, ale usporadúvali popoludní v škole zábavu, na ktorú sa mohli prísť pozrieť aj rodičia.

V súčasnosti poriadajú račianske školy veľmi pekné vianočné besiedky. Žiaci s bohatým kultúrnym programom vítajú rodičov počas zápisu budúcich prvákov, vystupujú počas vianočných miestnych trhov, račianskych hodov, na vinobraní, aj pri rôznych iných kultúrnych príležitostiach. Obľube sa tešia, ako som už uviedla, aj fašiangové karnevaly.

Karnevaly? Hm, byť tak na povestnom karnevale v Benátkach alebo v Rio de Janeiro?! To by bola „podívaná“! Hľa, koľko radosti, koľko tajomna poskytuje človeku, a to nielen dieťaťu, maska! Zrazu je niekto iný, môže si skúsiť iný model správania, môže vyzvať do tanca, koho chce, môže zažiť úspech, môže... Ku karnevalom patria scénky, tanečné vystúpenia aj veselé súťaže a hry. Nepanuje tréma, skôr potlesk a uznanie.

Uznanie – podľa informácií v najnovšom čísle Račianskeho výberu, ale aj podľa vyrozprávaných zážitkov z tohtoročného Račištorfského bálu najväčším prekvapením a zážitkom pre jeho účastníkov bolo odhalenie dvoch najnovších obrazov od pána Vojtecha Polakoviča. Portrét Márie Terézie a farára Mórica Alstera – kto by v Rači nevedel, prečo sú nám tieto dve historické osobnosti také vzácne. Od 25. februára 2014 ich máme zvečnené v pôsobivom výtvarnom stvárnení. Nakoľko nemáme v našej obci zatiaľ lepšiu možnosť, patrí týmto obrazom čelné miesto v sále Nemeckého kultúrneho domu. Autorovi diel – pánu Vojtechovi Polakovičovi patrí od nás, Račanov, uznanie a vďaka.


Použitá literatúra:

J. Podolák a kol.: Rača, 1989
Pamätná kniha DHZ v Račišdorfe




0 comments:

Zverejnenie komentára