Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

31.10.14
0
Súbor Račan vznikol v roku 1954 z nadšenia vtedajších mladých Račanov a čoskoro žal aj prvé úspechy. Neboli to len vystúpenia v Kultúrnom dome i miestnom kine Nádej, ale aj v mnohých mestečkách a obciach na Slovensku i Morave.

Pamätníci a členovia súboru sa v súčasnom období radi stretávajú na občasných spomienkových podujatiach. 25. októbra 2014 sa také uskutočnilo v Nemeckom kultúrnom dome na počesť 60. výročia vzniku súboru.

Bolo príjemné až dojemné stretnúť sa nielen samotným členom súboru – bývalým spevákom hudobníkom aj tanečníkom – ale aj ich tzv. sympatizantom, teda rodinným príslušníkom a priateľom. Celá sála spontánne, s obrovskou radosťou privítala dirigenta súboru pána Ervína Bednariča, ktorý počas celého večera nielen v rozhovoroch, pri dirigovaní, ale aj v tanečnom kole dokazoval svoju obdivuhodnú životnú energiu a optimizmus.



Po úvodných slovách Moniky Luknárovej za oddelenie kultúry MÚ a slávnostnom príhovore, ktorí členovia súboru zverili Dobroslave Luknárovej, nastúpili prítomní členovia súboru, aby zaspievali – ako ináč - pod dirigentským gestom dojatého pána Ervína dve z najobľúbenejších „súborových“ piesní. 


Janíček žitko seče

Janíček žitko seče, kosa mu ho brat nesce
/: Jak sa on obzerá, do ňeba pozerá,
jak vysoko je slunce. :/

Slunéčko na poledne – má milá, vyprovoď mne!
/: Pres ten zelený háj a já ťa ešče dál –
potom ja rozejdeme. :/

Jak sme sa rozchádzali, horko sme zaplakali
/: Oba do jedného šatéčka bíleho
slzy sme ucírali. :/


Pred polstoročím súbor pod vedením svojho dirigenta získal nejedno popredné miesto na krajských i celoslovenských súťažiach tvorivosti mládeže.

Mal skvelých muzikantov : Antona Luknára, Jozefa Magáta, Františka Lebedu, Kamila Gajdošíka, Alojza Luknára, Richarda Kotlána, Jaroslava Behúnka, Vojtecha Pulca a ď., spevákov a speváčky - sólistov: Jaroslava Homolu, Libora Pajdlhausera, Albína a Oľgu Polakovičových, Milana Gockého, Máriu Prokešovú, Vieru Kotlánovú, Evu Slezákovú a ď., ale aj výborného organizačného vedúceho a pohotového konferenciéra v jednej osobe Stanislava Stovíčka.

Naňho, ale aj na mnohých členov súboru, ktorým osud už nedoprial možnosť súčasného stretnutia, prítomní spomínali s láskou, tichou nostalgiou, ale aj s pripomienkou mnohých nezabudnuteľných veselých chvíľ. Lebo spojivá, ktoré fungovali kedysi v súbore a fungujú vlastne dodnes ( potvrdil to celý priebeh súčasného stretnutia), sú - príslovečná dávka životného optimizmu, zmysel pre svojský račiansky humor, ale hlavne láskavé, ústretové vnútrogeneračné vzťahy.

Druhá pieseň, ktorá zaznela sálou NKD – ako veľakrát pred tými skoro 60-imi rokmi - bola



Orte, koníčky, pomaly...
Kvalitu súboru najlepšie potvrdili viaceré verejné nahrávky do vysielania Československého rozhlasu, veď skoro tri roky práve nahrávka tejto piesne v podaní súboru Račan z Rače uvádzala pravidelnú nedeľnú reláciu pre poľnohospodárov.

Orte, koníčky, pomaly,
by ste tú rolku zorali.
/: Ket si vás večer nakŕmim,
pújdem g mej milej za humny.:/

A ona mi zas zato dá,
„Tu máš, šohajku,“- povída:
/:„ aby to ludé vjedzeli,
za klobúk pérko k nedzeli.:/

Ked sem to vjedzel, žes´to ty,
stáu sem na plúhu opríty,
/: byu bych počúvau do rána
jak si na úky spívaua. :/

Na počesť oslavovaného 60. výročia utvorenia súboru pribudli do tejto pesničky na návrh manželov J. a D. Luknárových dve nové „spomienkové“ slohy:

Šak sa nám dobre povídá,
jag bývávauo za muada –
/: Pjesničky, tanec, samý špás!
Ej, byuo smíchu kolem nás! :/

Už zralý vjek nás pritlačíu
Šecko je dneskaj jinačí
/: Ale ket spolu spívame,
na srcci žalost nemáme. :/

Potlesk celej sály, úsmevy, ba aj slzy dojatia v očiach mnohých dotvárali nezabudnuteľnosť onej chvíle. Vracali pamäť všetkých k predošlým podobným stretnutiam, lebo si ich súboristi – Račanci dopriali v uplynulom polstoroči niekoľkokrát. Svojho dirigenta si uctili tento krát aj Ďakovným listom a darčekom – odovzdala mu ich predsedníčka prípravného výboru pani Oľga Polakovičová.



Po speváckom vystúpení sa ujal slova starosta Rače Ing. Pilinský, ktorý ocenil mnohé aktivity račianskych seniorov v prospech súčasného občianskeho života v obci, ale aj bývalé aktivity súboru vo vzťahu k miestnym ľudovým tradíciám.

Po chutnej večeri dostala priestor voľná zábava – pri stoloch, na parkete, ale aj pri výstavke dokumentárnych fotiek z vystúpení súboru aj ochotníckych divadelných predstavení. Veľkú pozornosť vzbudila v prvej polovici večera bohatá videoprodukcia fotografií a filmových záberov z predošlých stretnutí súboru, ako ich pripravil p. František Khandl.



Hudobná produkcia v podaní pp. Richarda Kotlána, Alojza Luknára i hosťujúceho J. Rožnayho, ktorá viackrát naplnila tanečníkmi parket sály, sa v súlade s tradíciou prelínala so spevom obľúbených piesní. K nim sa o harmonikový doprovod vždy pohotovo postaral pán Štefan Pajdlhauser.

Pri dobrom vínku a bohatej nádielke domácich koláčikov - veď ako by bolo bez nich? – plynul slávnostný jubilejný Večer v doslova rodinnej srdečnej pohode a potichu sa zapisoval do pamäte všetkých zúčastnených. Iste sa tam aj na dlho uchová.

D. Luknárová
Foto: L. Kittlerová





0 comments:

Zverejnenie komentára