Súbor Račan vznikol v roku 1954 z nadšenia vtedajších mladých
Račanov a čoskoro žal aj prvé úspechy. Neboli to len vystúpenia v Kultúrnom
dome i miestnom kine Nádej, ale aj v mnohých mestečkách a obciach na
Slovensku i Morave.
Pamätníci a členovia súboru sa
v súčasnom období radi stretávajú na občasných spomienkových podujatiach. 25. októbra 2014 sa také uskutočnilo
v Nemeckom kultúrnom dome na počesť 60. výročia vzniku súboru.
Bolo
príjemné až dojemné stretnúť sa nielen samotným členom súboru – bývalým
spevákom hudobníkom aj tanečníkom – ale aj ich tzv. sympatizantom, teda
rodinným príslušníkom a priateľom. Celá sála spontánne, s obrovskou
radosťou privítala dirigenta súboru pána Ervína
Bednariča, ktorý počas celého večera nielen v rozhovoroch, pri
dirigovaní, ale aj v tanečnom kole dokazoval svoju obdivuhodnú životnú
energiu a optimizmus.
Po
úvodných slovách Moniky Luknárovej za oddelenie kultúry MÚ a slávnostnom
príhovore, ktorí členovia súboru zverili Dobroslave Luknárovej, nastúpili
prítomní členovia súboru, aby zaspievali – ako ináč - pod dirigentským gestom
dojatého pána Ervína dve z najobľúbenejších „súborových“ piesní.
Janíček žitko seče
Janíček
žitko seče, kosa mu ho brat nesce
/:
Jak sa on obzerá, do ňeba pozerá,
jak
vysoko je slunce. :/
Slunéčko
na poledne – má milá, vyprovoď mne!
/:
Pres ten zelený háj a já ťa ešče dál –
potom
ja rozejdeme. :/
Jak
sme sa rozchádzali, horko sme zaplakali
/:
Oba do jedného šatéčka bíleho
slzy
sme ucírali. :/
Pred polstoročím súbor pod vedením
svojho dirigenta získal nejedno popredné miesto na krajských
i celoslovenských súťažiach tvorivosti mládeže.
Mal skvelých muzikantov : Antona Luknára,
Jozefa Magáta, Františka Lebedu, Kamila Gajdošíka, Alojza Luknára, Richarda
Kotlána, Jaroslava Behúnka, Vojtecha Pulca a ď., spevákov a speváčky - sólistov:
Jaroslava Homolu, Libora Pajdlhausera, Albína a Oľgu Polakovičových,
Milana Gockého, Máriu Prokešovú, Vieru Kotlánovú, Evu Slezákovú a ď., ale
aj výborného organizačného vedúceho a pohotového konferenciéra
v jednej osobe Stanislava Stovíčka.
Naňho,
ale aj na mnohých členov súboru, ktorým osud už nedoprial možnosť súčasného
stretnutia, prítomní spomínali s láskou, tichou nostalgiou, ale aj
s pripomienkou mnohých nezabudnuteľných veselých chvíľ. Lebo spojivá,
ktoré fungovali kedysi v súbore a fungujú vlastne dodnes ( potvrdil
to celý priebeh súčasného stretnutia), sú - príslovečná dávka životného
optimizmu, zmysel pre svojský račiansky humor, ale hlavne láskavé, ústretové
vnútrogeneračné vzťahy.
Druhá
pieseň, ktorá zaznela sálou NKD – ako veľakrát pred tými skoro 60-imi rokmi -
bola
Orte, koníčky,
pomaly...
Kvalitu súboru najlepšie potvrdili
viaceré verejné nahrávky do vysielania Československého rozhlasu, veď skoro tri
roky práve nahrávka tejto piesne v podaní súboru Račan z Rače uvádzala pravidelnú nedeľnú reláciu pre
poľnohospodárov.
Orte,
koníčky, pomaly,
by
ste tú rolku zorali.
/:
Ket si vás večer nakŕmim,
pújdem
g mej milej za humny.:/
A ona
mi zas zato dá,
„Tu
máš, šohajku,“- povída:
/:„
aby to ludé vjedzeli,
za
klobúk pérko k nedzeli.:/
Ked
sem to vjedzel, žes´to ty,
stáu
sem na plúhu opríty,
/:
byu bych počúvau do rána
jak
si na úky spívaua. :/
Na počesť oslavovaného 60. výročia utvorenia súboru pribudli do tejto
pesničky na návrh manželov J. a D. Luknárových dve nové „spomienkové“
slohy:
Šak sa
nám dobre povídá,
jag
bývávauo za muada –
/:
Pjesničky, tanec, samý špás!
Ej, byuo
smíchu kolem nás! :/
Už zralý
vjek nás pritlačíu
Šecko je
dneskaj jinačí
/: Ale
ket spolu spívame,
na srcci
žalost nemáme. :/
Potlesk
celej sály, úsmevy, ba aj slzy dojatia v očiach mnohých dotvárali
nezabudnuteľnosť onej chvíle. Vracali pamäť všetkých k predošlým podobným
stretnutiam, lebo si ich súboristi – Račanci dopriali v uplynulom
polstoroči niekoľkokrát. Svojho dirigenta si uctili tento krát aj Ďakovným
listom a darčekom – odovzdala mu ich predsedníčka prípravného výboru pani
Oľga Polakovičová.
Po
speváckom vystúpení sa ujal slova starosta Rače Ing. Pilinský, ktorý ocenil
mnohé aktivity račianskych seniorov v prospech súčasného občianskeho
života v obci, ale aj bývalé aktivity súboru vo vzťahu k miestnym
ľudovým tradíciám.
Po
chutnej večeri dostala priestor voľná zábava – pri stoloch, na parkete, ale aj
pri výstavke dokumentárnych fotiek z vystúpení súboru aj ochotníckych
divadelných predstavení. Veľkú pozornosť vzbudila v prvej polovici večera
bohatá videoprodukcia fotografií a filmových záberov z predošlých
stretnutí súboru, ako ich pripravil p. František Khandl.
Hudobná
produkcia v podaní pp. Richarda Kotlána, Alojza Luknára
i hosťujúceho J. Rožnayho, ktorá viackrát naplnila tanečníkmi parket sály,
sa v súlade s tradíciou prelínala so spevom obľúbených piesní. K nim sa
o harmonikový doprovod vždy pohotovo postaral pán Štefan Pajdlhauser.
Pri dobrom vínku a bohatej
nádielke domácich koláčikov - veď ako by bolo bez nich? – plynul slávnostný
jubilejný Večer v doslova rodinnej srdečnej pohode a potichu sa
zapisoval do pamäte všetkých zúčastnených. Iste sa tam aj na dlho uchová.
D. Luknárová
Foto: L. Kittlerová
0 comments:
Zverejnenie komentára