Karnevaly, plesy, bály...

„Mami, budeme mať v škole karneval. A vieš, čím chcem byť?“ – možno sa takto začínal v minulom týždni rozhovor v nejednej rodine škôlkára či školáka. Rozbehlo sa totiž obdobie karnevalov, plesov, bálov a žijú nimi nielen dospelí, ale aj deti. Aj keď nie všetky a všetci, sú tieto formy zábavy významným spoločenským fenoménom. Sú aj boli. V monografii Rača od Jána Podoláka nájdeme k nim veľa zaujímavých informácií. Nielen fašiangových, hoci fašiangy sú predsa len „fašiangi, nem. fošink“ (str. 200). 

Trochu výnimočný deň - 6. február 2012

6. február 2012 – v celej Bratislave, a teda aj u nás, v Rači, vystrája fujavica. Nečakane a nežiadane ozvláštňuje súčasnú, dlhý čas miernu zimu. Pridáva k niekoľkodenným tuhým mrazom pravú severskú atmosféru. Drsný vietor sa rúti račianskymi ulicami a vmetá ľuďom do tváre pichľavé ihličky snehu. Nepríjemné, psovské počasie.

V „dobrovoľnom“ tureckom zajatí

Televízne seriály – siete na divákov – s veľkými aj malými okami. Neraz sa stane, že sa oká na pôvodnej sieti z rôznych príčin zväčšia a prevažná časť „úlovku“ z nich postupne vykĺzne. Možno sa časom ocitne v inej sieti, alebo si pláva slobodne, kade chce, a sieťam sa vyhýba. Aj mne sa neraz prihodí, že som „úlovkom“ ...

K novému roku 2012

Momentky

Aká zvláštna zhoda okolností

Zvláštna zhoda okolností? Nezvyčajné súradnice? Možno iba náhoda, a predsa... keby som bola spisovateľka, možno by som za tými udalosťami a náhodami hľadala tajný zmysel. Hoci uvedenú ašpiráciu nemám, teší ma, že som si vytvorila  pozoruhodnú skladačku niekoľkých dejov a dávam im spoločného menovateľa. Akého, možno nebude treba uviesť, možno jeho charakteristika vyplynie zo samotných faktov –

Na mikulášsku tému

„Martin“ a „Katarína“, tradičné dni aj s ich pranostikami sú už za nami, nezadržateľne sa blížia Vianoce. Dni sú plné očakávania, nákupov, predvianočných plánov, ale - u nás, starších, aj akejsi zvláštnej nostalgie, ktorá nás obracia do rokov prešlých aj dávno prešlých... V pamäti sa vynárajú obrazy tamtých Vianoc... zvykov, ktoré panovali ešte v domácnostiach našich rodičov a starých rodičov.

150 rokov od príchodu M. Alstra do Račišdorfa

Je príjemné prechádzať sa súčasnou Alstrovou ulicou. Ak začneme pri budovanom komplexe Barónka, pokračujeme popri katolíckom (hornom) kostole, Obecnom dome a potom zabočíme na Detviansku ulicu. Nedávnou rekonštrukciou dostala hlavná tepna Rače krajší vzhľad aj vyššiu technicko-stavebnú úroveň. Ešte keď prejde úpravou samotná cesta, jej povrch nebude samá chrasta, potom to bude paráda!

Dnes sa smejem, ale vtedy mi veru nebolo do smiechu...

Chladné jesenné ráno. Bude osem. Vystúpila som z električky, náhlim sa po chodníku. Skoro bežím. Z dvoch príčin – prvá, aby som sa zohriala, druhá, aby som prišla, kam mám prísť, včas. Po neďalekej cestičke sa hrnie skupinka študentov. Tiež sa náhlia, ale aj veselo debatujú, prekrikujú sa, prekárajú jeden druhého, smejú sa. Obchádzajú bytovku a miznú mi z dohľadu.

Dušičkám

Tiché kroky po chodníkoch v cintoríne. Všade záplava kvetov... obrovské kríčky chryzantén, venčeky, ikebany... čudesná smutná krása. Zdobíš hrobček – tak po svojom – a viem, radšej by si pristal mať čarovnú moc a vrátiť čas o odpočítaný dlhý počet dní aj rokov do chvíľ, keď tu boli ešte s nami, keď ešte nemal čas čiernu pásku rozlúčenia.

Jedinečný sviatok

Krasňany – šesťdesiate roky minulého storočia – doslova nádherná „plienková kolónia“: nové úhľadné bytovky a okolo nich aj na neveľkých balkónoch vyvešané plienky. Po nedávno vydláždených chodníkoch sa prechádzajú mladé rodinky. Všade naokolo - deti, deti, deti...

Rok plný zmien

...rastie ako z vody... známa a obľúbená metafora. Často ju vravíme o deťoch, lebo v istom veku je pre ne príslovečné, že čo im z oblečenia kúpite na jar, je im už v jeseni malé, kúpite v jeseni a po zime, na jar (dávno bol zvyk, že k Veľkej noci) už sú im krátke nohavice aj rukávy.

Ale reč tentokrát nebude o deťoch. Bude o Barónke.

Mám k našej jubilantke blízky vzťah...

... a som rada, veľmi rada, že sa v jej učebniach opätovne rozbehol nový školský rok.

Osemdesiat rokov, to sú štyri pätiny storočia...

Keby šlo o človeka, bol by to slávny deň. Neobišiel by sa bez gratulantov, kytíc, prianí. Možno aj pesničky na známej rozhlasovej stanici a prípadne aj veľkej oslavy. Veď 80-ka to nie je len tak. Osemdesiat rokov, to sú štyri pätiny storočia, na matematike by žiaci zaokrúhlili toto číslo už k blížiacej sa stovke.

...do roka a do dňa...

Sme v Nemeckom kultúrnom dome, je štvrtok, tesne pred povestným račianskym vinobraním. Rozmiestňujeme po sále panely a potom na ne inštalujeme detské výtvarné práce zo súťaže Rača očami detí.

Bolo... nie je... bude?

Rada by som nazvať túto fikciu Cesta k Slnku, ale nesmiem byť nedočkavá. A ani skeptická...

Jedným slovom – som len náhodný pozorovateľ, ktorý celkom nič nemôže zmeniť na daných faktoch, len im z povzdiali držať palce a dúfať, že sa všetko dobre skončí.

Aj náhodný návštevník Rače si ho musí všimnúť...

Aj náhodný návštevník Rače si ho musí všimnúť. Má pred sebou malé námestíčko (síce neraz premenené na parkovisko áut) a na priľahlých uliciach aj električkovej trati panuje čulý dopravný ruch. Skutočne výborné miesto, kde ho voľakedy postavili.

Stopy vinárskych tradícií

... sú roztrúsené do celého kalendárneho roka – jedny získavajú na obľube, iné
tíško padajú do zabudnutia ... vždy o tom rozhodujú ľudia... alebo neúprosný čas? 

Svätý Urban – legenda hovorí, že bol pápežom v rokoch 222 – 230 n.l. a že sa pred svojimi prenasledovateľmi ukryl vo vinohrade. Stal sa patrónom vinohradníkov, ktorí si zakladali bratstvá pod jeho ochranou. V chotároch mnohých obcí na západnom Slovensku sa dala vidieť jeho socha uprostred alebo na okraji vinohradov. Vravievalo sa, že po 25. máji, teda po Urbanovi, sa už nebolo treba obávať mrazov. Ak sa tak stalo, vraj vinohradníci neraz v hneve zhodili sochu sv. Urbana.

O Barónke

Prečo Barónka? – možno si túto otázku položil už nejeden hosť pekného hotela v strede Rače a možno sa na to isté pýtajú aj návštevníci tradičných hodov či vinobrania, keď si všimnú názov jednej z račianskych ulíc. Pritom netušia, že jej dal meno ten dom na rohu, chátrajúci, zošúverený, s vytlčenými oblokmi a rozpadávajúcou sa strechou. A pritom – bolo by o čom hovoriť...

Keď víno píše dejiny...

Vinohrady, vinohrady, dobré vínko dávate – fráza z ľudovej piesne, ale aj dobrá skúsenosť z vínorodej malokarpatskej oblasti. Teda aj z Rače. Pridajme ďalšiu skúsenosť – ak dobré víno, tak aj včasná a dobre vykonaná práca počas celého vegetačného obdobia. Začínala aj začína vo februári. V Rači sa zvyklo hovoriť, že Macej rozdáva kosírki (24. 2.).

Básne

Básne uverejnené na racan.blog.sk v rokoch 2007 až 2009

... ako let motýľa

Spomienky na detstvo v Rumanovej

Na prahu sna

Spomienky na rané detstvo

Božia muka sv. Urbana

Račiansky chotár nad Krasňanmi, presnejšie za Meoptou.
Ako dávno som tu nebola?